Konečne pokojný večer. Pokojný. Skončil jarmok počas ktorého som mal o piatich zákazníkov viac ako obyčajne. Takže v špičke by som som to odhadol priemerne na takých... siedmich ožranov. Matematika nepustí a určite si viete domyslieť, ako v tejto zaprdenej diere vyzerá bežný večer. V jednom kúte týpek spiaci na supermana a v druhom, osoba ktorej sa bojím odhadnúť pohlavie, otočená chrbtom ku pultu a civiaca na obraz tučného mnícha s pohárom v ruke. Taká stála partia.

Pozoruhodné je, že som sa tu ešte nikdy nenudil. Ani po tých mesiacoch kedy tu každý deň chodia, ma neprestali udivovať. Neviem čo boli zač, nikdy som sa s nimi nerozprával, dokonca som už aj zabudol aké majú hlasy. Vedel som, že si vždy dajú to isté. Superman veľké pivo a šesť borovičiek, ktoré zakaždým keď vypil polovicu piva, vylial všetky do pohára a tak to exol. V záujme poriadku za pultom na podlahe som zakaždým odvrátil zrak. Po piatich minútach už letel zachraňovať...bohviekoho.

Druhý zákazník bol oddaný rumu. Enormnému množstvu rumu. Množstvu, ktoré by postačilo na celý večer pre takú stredne veľkú partiu. Za zmienku asi možno určite stojí, že odchádzal tesne pred záverečnou úplne triezvym krokom. Kto vie, možno to bol sám veľký zamaskovaný Bender. Ten prvý zákazník ale nikdy neodchádzal. Rozumejte, neodchádzal sám. Toho som zakaždým odtiahol von. Spočiatku mi to bolo jedno, že tam mrzol pred podnikom. Hue hue, aký smiešny názov pre ten objekt. Po pár týždňoch som tam doniesol staré kreslo na ktoré som ho ukladal. Zatiaľ čo, no dobre, volajme ho Bender, nechával stále zaplatené (s tučným tringeltom) na stole, Superman platil stále vopred. Na cent presne.

Dnešný večer nebol výnimka. Po vyprevadení posledného zákazníka som sa pustil do upratovania. Áno. Dnes som sa chcel otestovať a vydržať ten pohľad. Podľahol som. Neodvrátenie zraku malo za následok instantný vomit. Našťastie som toho veľa nepojedol.

Odrazu sa ozvalo cinknutie zvončeka. Cítil som ako sa zastavila zem. Predsa len vytrhnutie zo stereotypu? Cudzinca predchádzal kúdol cigarového dymu, z ktorého sa vynoril ako nejaký dementný dementor. Podišiel ku pultu. Mierne som pozdvihol obočie. Z knihy o reči tela som sa dozvedel, že to má mimoriadne efektný účinok a ľudia vás berú ako priateľského. Nezabralo to no. Aspoň podľa toho ako sa tváril. Nasadil som teda bežný, skleslý výraz. Objednal si zo dva poldecáky whiskey. Po chvíli som sa opatrne opýtal či si dá ešte niečo. Potiahol si z cigary a uhasil ju o barový pult. Vypadlo z neho chrapčiace, že si nič nedá. S dodatkom, že ja ale niečo potrebujem od neho. (priestor pre dramatickú pauzu podľa vášho uváženia).

Pozdvihol som znovu obočie, tentoraz signalizujúce prekvapenie. "Ochranu", dodal. Ďalšia pauza. Tá pauza bola to, kým som si zrovnal v hlave čo má asi na mysli. Pozrel som sa mu do oči, resp. do nejakých čiernych dier, lebo cez tie jeho vlasy v ksichte toho viac vidieť nebolo. Zasmial som sa. prešlo to až do rehotu. Akože, tí dvaja zákazníci vyzerali všelijako, no ale..však viete..

On sa ale nesmial. Už som zvážnel. Jedna ruka z dvoch, ktoré som mal položené na pulte sa začala sťahovať dozadu, v snahe nenápadne zobrať brokovnicu z pod pultu. Odrazu buch. Rukou mi prenikol motýlikový nôž a pribil mi ju k pultu. Pozrel som sa na neho, potom na ruku, potom zas na neho a znovu na ruku. Neviem ani, kedy ho stihol rozložiť. Znovu som dvihol hlavu. To už som sa ale nedíval na neho, ale na nič. Do oka mi totiž vrazil niečo kovové. Zvuk naťahovania kohútika mi prezradil o čo šlo.

Znova cinkol zvonček. Dnes začínalo byť nejak rušno. Zbraň sa odtiahla a hneď nasledoval výstrel. Bol to superman koho som stihol zazrieť. Teda vedel som to podľa vetrovky čo mal na sebe. Z jeho hlavy totiž veľa neostalo. Dalo by sa povedať že nič.

Opäť mi vrazil zbraň do oka. Do druhého ale. Takto pribitý a slepý som si tam postával, neschopný myslieť. Celé to mohlo trvať tak 15 sekúnd ak vôbec. A tak nastalo nevyhnutné. Jednoducho mi odstrelil pravú hemisféru.

Pizza na zemi už bols o niečo výdatnejšia.

Asi ste čakali niečo viac. Aj ja. Mrzuté...

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
disorder  29. 7. 2016 01:50
nôž,ruka,brokovnica,...to pokazili. radsej keby sa posnazil ta znasilnit,ina prijatelna moznostasi ani nie je,kvoli tej ochrane,ktoru spomenul...chapes,kradez je tuctova,tu som aj cakala,ale doslo to k westernovke...
 fotka
magick55  29. 7. 2016 13:40
@disorder ak si správne pamatám o čom to vlastne malo byť, tak sa tam jednalo o výpalníka a nie krádež
 fotka
disorder  29. 7. 2016 14:18
precitaj si koniec a potom moj koment
 fotka
magick55  29. 7. 2016 17:33
@disorder z toho mega suvetia som nejak nevysiel ani opakovane...prepac
 fotka
disorder  29. 7. 2016 19:02
Odrazu buch. Rukou mi prenikol motýlikový nôž a pribil mi ju k pultu...- tu to zacina byt nudne,mne sa to hned spojilo s westernom a to napriek tomu,ze tu mas bendra a aj supermana.cize, originalnejsi by bol pokus o znasilnenie,ano,alebo ja neviem co...to je cele co som tym chcela povedat
 fotka
magick55  29. 7. 2016 21:21
@disorder nie vždy vydá na legendárnu poviedku...aj ja som chcel aby to bolo niečo viac
Napíš svoj komentár