Odrazu mu v hlave skrsla myšlienka. "Karin!" zavolal na ňu. "Počkaj, hneď som pri tebe" ozvalo sa z domu. "No čo je?" spýtala sa utierúc si ruky do farebnej zástery. "Ty poznáš mnoho rastlín a aj ich účinky však?" opýtal sa trochu nesmelo. "No, áno poznám ich dosť. A čo presne máš na mysli?" spýtal sa teda ešte raz "a poznáš aj také...s takými zvláštnymi účinkami?" povedal s úškrnom v ktorom sa skrývali obavy ale aj trápny pocit z tej otázky. "No, ehh, mohol by si už konečne vyklopiť čo vlastne chceš?" vzpriamila sa a zopla ruky v bok. Už sa tročku uvolnil, no nervozita ho ešte držala "ehm, no...chcelbysomsadostaťvonztela" vyhrkol, pričom sám sebe vôbec nič nerozumel. Karina sa zmohla len na otvorené ústa. "Že čo to chceš?" Začal teda odznovu už celkom v pohode "vieš, kedysi dávnejšie som bol zranený, omnoho vážnejšie ako teraz. No a bolo to tak zle so mnou, že môj duch vyšiel z môjho tela akoby som bol mrtvy a ja som sa mohol volne pohybovať. No a chcem sa teda spýtať, či nieje náhodou nejaká rastlina ktorá ma dokáže natolko uspať alebo niečo, žeby som to dokázal znovu". Karine spadla sánka ešte nižšie. Radšej si sadla vedla neho a zrovnávala si myšlienky.
Ako tak sedeli a nezmohli sa na slovko, vrátil sa aj Gafer. "Čaute! A čože ste tak potichu?" spýtal sa veselým tónom. Začal Tristan "no vieš, rozprával som jej príbeh o tom ako som sa rozdvojil a pýtal som sa jej, či nie náhodou nejaká rastlina ktorá by mi to znovu umožnila. No a vidíš ako to dopadlo". Zamával jej rukou popred oči "neviem či sa náhodou neoddelila aj ona z toho" povedal posmešne pričom žmurkol na Gafera. "Ale prestaň tárať prosímťa. A prečo by si sa chcel, ...no oddeliť?"
Tristan sa s bolesťou postavil a podišiel ku Gaferovi. "Vieš, tak som rozmýšlal, že keď sa už nemôžem velmi hýbať tak by som šiel na malý prieskum terénu aspoň takto. Ak to bude fungovať ako vtedy, tak by som sa mal dostať do pevnosti jedinou myšlienkou. Teda len na námestie lebo len to si pamätám" pohladkal sa po mierne zarastenej brade.
"Ale veď to je úžasné" zvolal Gafer a strčil do Tristana. Ten len zaúpel a chytil sa za zranený bok. "Och, prosím prepáč mi..ja...zabudol som" začal sa ospravedlňovať. "Gafer, prestaň! Vôbec to nieje úžasné. Taká rastlina existuje ale je extrémne nebezpečná. "Ale Karin prosímťa" mavol Gafer rukou "čo už len na tom môže byť nebezpečné. Chlapec si pospí, a trošku sa poprechádza v tak trochu viac reálnom sne". Už sa ozval aj Tristan "Karin, že to má aj nejaký háčik" pozrel na ňu. "Áno, samozrejme že to má háčik. Totižto z toho tak trochu viac reálneho sna sa treba vedieť aj vrátiť. Lebo ak sa nevrátiš do pol hodiny, nevrátiš sa už vôbec. Chcem tým povedať že umrieš. A s tvojím duchom bude...no vlastne...to sa ani nevie keďže sa to ani zistiť nedá".
Ticho prerušil opäť Gafer "nuž, Tristan, možno budeš prvý kto to zistí. Karin, šup sem s tou kúzelnou bylinkou" kývol na Karinu. "Ani za svet. Vôbec si neuvedomujete aké to má potom následky. Ja viem o čom ovorím. Môj otec..." do očí sa jej vtlačili slzy "zomrel lebo sa nevedel, alebo nechcel vrátiť. Nejako zistil ako si môže oživiť spomienky na mamu ktorá zomrela a chodil ju tam stále...no, navštevovať. Až mu z toho nakoniec preplo a robil to čoraz častejšie. Nakoniec sa asi rozhodol že tam ostane a už sa nevrátil" rozplakala sa a opäť si sadla. "Ja vás mám rada, obidvoch, a už nedopustím, aby sa niečo také stalo znovu".
Tristan si s námahou sadol k nej a chytil ju za plecia. "Prepáč. Je mi lúto tvojích rodičov. Aj moji rodičia sú mrtvi" a rozpovedal jej svoj príbeh o svojej rodnej dedine, o zranení, o Elie a Arthurovi i o prepadnutí a svojom putovaní. Nevynechal ani Gaferovú záchranu ktorý ho okamžite potlapkal po pleci. "Áno počula som o tej poprave ktorú si prekazil. Ďakujem ti" objala ho. Tristan pozl na ňu "no vieš, Elie ešte žije a ja nesmiem strácať čas. Teraz keď tam ešte nemôžem ísť takto fyzicky, bolo by dobré aby som si to pozrel aspoň takto. Aby som sa už nezdržiaval. A vlastne keďže ma nikto neuvidí môžem si pozrieť ako fungujú stráže, obsluha v kuchyni, lebo tadial plánujem ísť a ak bude času tak aj palác. A možno ju znova uvidím" sklonil hlavu. Karina sa mu dvihla hlavu a pozrela do očí "tak dobre. Vidím že ťa nič nemôže zastaviť. Poďme teda dovnútra". Vošli dnu a Tristan si sadol na postel. Karina zatial dala zohriať vodu na ohnisko.
"Takže, až sa to stane a ty zaspíš, uvidíš všetko šedé, nakoniec, už si to okúsil, no a potom sa musíš sústrediť na to miesto, ktoré si najlepšie pamätáš. Takto by to malo fungovať" začala vysvetlovať. "Aha. No a ako sa potom vrátim?" opýtal sa Tristan. "Keďe niesi v tomto velmi skúsený, bolo by dobré aby si sa najprv vrátil do tejto miestnosti a až potom sa pokúsil precitnúť do svojho tela. Dosť ti pomôže ak ho budeš vidieť. Takže teraz si poriadne zapamätaj túto miestnosť, aby si si ju potom vedel vybaviť až sa budeš vracať. Nezabúdaj pritom na čas. Máš len tridsať minút. Až ubehne dvadsaťpäť, ja začnem opakovať inštrukcie ako precitnúť ak by si tu náhodou bol a nevedel ako". Tristan si pozorne obzeral izbu. "O a nezabudni mi potom povedať ako sa má Rena. Pracuje v kuchyni a má také ryšavé vlasy a je velmi pekná" vyhrkol Gafer. "Gafer, nechcem ťa sklamať, ale ak tomu všetkému dobre rozumiem, tak farby nebudem vedieť rozlišovať lebo všetko bude šedé" usmial sa Tristan na neho. Gafer zosmutnel. "Tááák, voda už zovrela, poďme nato" zvolala Karina. Zo skrinky s bilinkami vybrala malú flaštičku s čierným práškom a vysypala obsah do hrnca s vodou. Zobrala ho a položila pred Tristana na zem. "Tak vela šťastia ale hlavne sa vráť" zaželal mu Gafer. "Teraz sa predkoň a zhlboka vdychuj" povedala Karina. "Ďakujem vám..a budem sa snažiť" usmial sa na nich. Predklonil sa a začal zhboka vdychovať výpary. Smrdeli odporne. Ubehlo asi desať sekúnd a všetko sa mu zatmelo. Ešte zacítil ruky ako ho bezvládneho položili na postel a stratil vedomie.
Vzápäti sa však všetko vyjasnilo a on stál vedla dvojice skláňajúcej sa nad jeho telom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ps: bude pokracovanie?