Odrazu Tristanom akoby preletel blesk ktorý ho vytrhol z tej ospalosti a prudko sa postavil. "Tak, už je čas. Vstávaj. Alebo mi len povedz ako sa dostanem do kuchyne a odtial si cestu nájdem". Aj Gafer sa strhol po Tristanovom náhlom prebudení. "Len pomaly hrdina. V prvom rade tam nemôžeš ísť takto ozbrojený. A po druhé idem s tebou. Potrebujem, teda chcem vidieť jednu osobu. A po tretie, bezomňa a bez mojích rečníckych schopností nemáš šancu". Tristan len podvihol obočie "no tak dobre pán rečník, poď so mnou ale vedz že so svojími mečmi pôjdem aj keby som ich mam mať ukryté v gatiach. Konieckoncov, mám ich aj momentálne pri sebe ak by si nevedel". Gafer si ho skúmavým okom premeral a neveriacky podotkol "a kde ich teda máš?" Tristan sa pohotovo vystrel a siahol obidvoma rukami zo spodu za chrbát. Pravou rukou zlahka vytiahol krátky, lesklý trochu zahnutý meč no na lavej strane sa akosi zasekol. "Sekundička" povedal s úškrnom pripomínajúcim usmev, pritom lomcujúc rukoväťou. Na chvílku prestal, lepšie si uchopil rukoväť a prudko potiahol. Meč povolil. Tvár mu však skamenela a na ostrí ostala červená šmuha.
"A sakra" zahrešil a zatackal sa. Gafer ho pohotovo zachytil a opatrne položil na zem. Prevalil ho na bok, odhrnul plášť a vysúkal zakrvavenú košelu. Ukázala sa hlboká podlhovastá krvou zaliata rana. "Asi budem potrebovať tvoj plášť" skonštatoval. "Nie, ten nesmieš roztrhať" odmietol Tristan razantne. "Ale niečím ti predsa musím zakryť ranu a zastaviť krvácanie inak vykrvácaš" argumentoval Gafer. "radšej mi roztrhaj košelu" navrhol Tristan. "No tak dobre, ako chceš" privolil. "Ešte ti ale musím dať dole ten postroj". Tristan však už neodpovedal. Omdlel. A tak Gafer rozopol všetky remienky a zložil postroj z nehybného tela. Takmer mu padla sánka keď uvidel čo všetko na tom postroji bolo. Od vrhacích hviezdic, cez nože a dýky rôznych velkostí a tvarov až ku mečom ktoré už boli vytiahnuté. Zobliekol mu košelu, odtrhol kus zo spodu, poskladal ho a priložil na ranu pričom zvyškom košele to previazal okolo pásu. "Hádam to niečo vydrží" pomyslel si. Vyzliekol si svoju otrhanú košelu a obliekol ju mladíkovi. Na seba si nasadil postroj a prikryl ho plášťom. Bol prekvapený ako pohodlne mu sedel. Ani meče na chrbte necítil, pokial sa nejak extra nezohýbal. "Do pevnosti nemôžeme v žiadnom prípade...hmmm...kam by sme....azda nám pomôže Karina v dedine". Zohol sa k mladíkovi "no tak, preber sa, musíme ísť lebo ja ti tu viac nepomôžem" potlapkal Tristana po líci. "Mmmm čo je...aaaauuu to bolí" chytil sa za bok "kam to ideme? A čo náš plán? A..." Gafer ho prerušil "a stačilo. Ideme do dediny za mojou známou lebo ti to musí niekto dezinkovať a zašiť. A o pláne až keď sa uzdravíš. Teraz poď". Opatrne ho podvihol a spoločne vykročili.
Asi po hodine cesty s približne piatimi prestávkami prišli na cestu. Tristan už omdlieval a Gafer spotený ako kôň ho podopieral. "Prosím nech príde nejaký voz inak tu obidvaja umrieme. On pre zranenie a ja od únavy" modlil sa Gafer. Sotva dopovedal, v dialke začul hrkot kolies. Po chvíli pri nich zastavil voz naložený slamou. "Tak čo, nepotrebujete zviesť?" opýtal sa starší, fúzatý bezpochyby opitý muž. Gafer zopel ruky a dvihol hlavu k oblohe. "Ďakujem" pošepol. "Áno ideme do dediny a môj priatel je zranený. Prosím pomôžte". Muž okamžite odpovedal "no tak rýchlo rýchlo nasadajte, ja idem tiež tým smerom". Sadli si teda do slamy a táto cesta si neskôr vyžiadala svoju daň. Museli počúvať falošné pijácke pesničky avšak velmi chytlavé.
Asi po hodine cesty došli do dediny. Bolo to vlastne len šesť domov, po tri na oboch stranách cesty. Za každým z nich sa tiahlo pomerne velké pole ohradené len provizórnym plotom, azda aby len domáci vedeli pokial siaha ich pozemok a nie na ochranu pred divou zverou. Všetko sa zelenalo, obilie sa vo vetre krásne vlnilo a konáre na stromoch neúprosne tlačila k zemi váha plodov. Bol to neobyčajne úrodný rok.
Zastali pri poslednom dome nalavo. S menšími problémami zosadli, poďakovali sa mužovi za odvoz a tackavo vykročili. Len čo zašli do polovice chodníka, z domu vyšlo mladé dievča. "Tak bratku" povedal s povzdychom Gafer "toto je Karina". Tristan zdvihol hlavu, odhrnul si z tváre vlasy a pozrel na dievčinu. Bol si istý, že ju už kdesi videl.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 8.augusta 2011 16:24
ten lamer sa dorezal vlastnym mecom!
Napíš svoj komentár