Aby teda zabudli na svoje problémy, starosti, či frustrácie, aby zabudli na vnútorné napätie, strachy, stresy a nenaplnenie, utiekajú sa k prežívaniu, ktoré im sprostredkovávajú rôzne návykové látky.
Mnohí ľudia na západe, ale aj na východe žijú asi takým štýlom života, že celý týždeň tvrdo pracujú a na víkend, v piatok, alebo v sobotu sa idú „rozbiť“. Idú sa spiť do nemoty, v nedeľu sa dajú dokopy a v pondelok idú zase do práce. A takto stále dookola. Svojim únikom v alkohole sa snažia zvládať každodennú realitu, ktorá ich vnútorne nenaplňuje a ktorá ich ubíja.
Čo nám naznačujú tieto skutočnosti? Sú rukolapným svedectvom toho, že mnohým ľuďom nestačí to, čo im ponúka každodenná materialistická realita. Že jednoducho potrebujú vnútorne zažiť a prežiť aj niečo iné. Nejakú inú, obsažnejšiu realitu. Že potrebujú niečo, čo ich povznesie nad každodennosť. Že potrebujú krídla, aby mohli lietať. Že potrebujú okúsiť naplnenie, radosť, šťastie a hlboký vnútorný pokoj a mier.
Všetky tieto potreby sú plne oprávnené, pretože človek je vo svojom jadre bytosť duchovná, a preto ju natrvalo nemôže vnútorne naplniť nič z toho, čo je hmotné.
Je však obrovským nešťastím a tragickým omylom, keď ľudia začnú legitímne naplnenie svojich duchovných potrieb realizovať prostredníctvom neplnohodnotných a podradných náhrad, akými sú alkohol, drogy, alebo hoci aj nezriadená sexualita. Toto je totiž cesta nepravá a falošná, ktorá dáva človeku vnútorne prežívať iba neplnohodnotný odvar toho, po prežívaní čoho vnútorne túži. A ešte navyše musí za to zaplatiť cenou postupnej devastácie svojho fyzického tela, ale aj cenou devastácie vlastnej osobnosti.
Samozrejme, existuje aj cesta legitímna. Existuje legitímna cesta k šťastiu, radosti, vnútornému naplneniu a k hlbokému pokoju a mieru. A táto cesta je cestou ducha! Je to cesta naplňovania hodnôt ducha, o ktoré sa človek snaží, o ktoré sa usiluje, a ktoré na základe svojho poctivého snaženia napokon aj dosahuje.
No a práve dosiahnutie a nadobudnutie vysokých a vznešených hodnôt ducha dá potom človeku vnútorne prežiť pravú jasavú radosť, pravé hlboké šťastie, pravé vnútorné naplnenie a pravé spočinutie jeho duše v oceáne pokoja a mieru.
Tu sa však ale dostávame k základnému kameňu úrazu. Pravá cesta k šťastiu, spočívajúca v naplňovaní hodnôt ducha, totiž na človeka kladie požiadavky. Požiadavky na jeho život v súlade s duchovnými hodnotami, ako je spravodlivosť, ušľachtilosť, ohľaduplnosť, úcta k iným, čestnosť, dobromyseľnosť, prajnosť, nezištnosť a podobne. Je to cesta, na ktorej sa človek snaží napĺňať vo svojom živote duchovné hodnoty, ukázané ľuďom v Desatore prikázaní a v Ježišovom učení o láske k blížnemu, ako k sebe samému.
Kto kráča po tejto ceste a týmto spôsobom sa duchovne namáha, osobnostne a ľudsky rastie, a vnútorne začína čoraz intenzívnejšie prežívať naplnenie, mier, pokoj, šťastie a radosť. Toto je prirodzená a pravá cesta, prostredníctvom ktorej prekonáva materiálny svet so všetkými jeho prchavými pôžitkami a vnútorne preniká do trvalého, duchovného sveta šťastia, radosti a mieru.
Žiaľ, ľudia sú ale pohodlní. Nechcú sa vo svojom živote, ani v samotnom svojom myslení usilovať o napĺňanie duchovných hodnôt. Ľuďom padne zaťažko dopracovať sa k vlastnému šťastiu a radosti týmto pravým spôsobom. Ľuďom sa javí oveľa rýchlejšia, pohodlnejšia a príjemnejšia cesta alkoholu, drog, či nezriadenej sexuality, aby práve prostredníctvom nich prežívali určité pocity šťastia a radosti.
Ale toto šťastie a radosť sú nepravé a falošné tak, ako je nepravá a falošná cesta, po ktorej k ním dospeli. Je to totiž, ako už bolo spomínané, cesta, ktorá ničí, devalvuje a zráža ľudskú osobnosť, až napokon z mnohých urobí doslova trosky. Trosky, ktoré platia krutú daň za svoje šťastie a radosť.
Za svoje prchavé šťastie a prchavú radosť, pretože veľmi rýchlo pominú a človek upadá do hlbokej depresie. Upadá ešte do hlbšej depresie a dezilúzie, než predtým. A to ho potom čoraz intenzívnejšie núti opakovať krátky záblesk prchavého šťastia prostredníctvom nepravých ciest, čím sa ale dostáva do začarovaného smrtonosného kolotoča. A na konci tejto nepravej cesty zostane mnohokrát už len celkom zruinovaná osobnosť, prehýrené telo a peklo zúfalstva bezvýchodiskovej dezilúzie, depresie a rozorvanosti.
Dalo by sa to vyjadriť aj tak, že sám diabol nám zlomyseľne ponúka prežívanie radosti, chvíľkového šťastia a naplnenia, ak pôjdeme jeho cestou. A všetky tieto veci nám aj splní, ale nakoniec nás jeho cesta privedie do pekla.
Lebo existuje len jediná cesta k pravému šťastiu! A to je cesta naplňovania hodnôt ducha! Len ona zaručuje šťastie pravé a trvalé! Všetky iné cesty sú cesty falošné a bludné, pretože šťastie nimi dosiahnuté nie je šťastím trvalým. Je to len ilúzia skutočného šťastia. Je to len prchavý prelud, za ktorý každý takto oklamaný bezvýhradné zaplatí väčšou, alebo menšou degradáciou svojej osobnosti a svojho fyzického tela.
A preto vedz človeče, že ani alkoholom, ani drogami, ani prehnanou a nezriadenou sexualitou, ani peniazmi, ani majetkami, ani konzumom, ani parazitovaním na iných, ani okrádaním a zotročovaním druhých, ani inými, podobnými cestami nedospeješ k pravému šťastiu.
Lebo to šťastie, ku ktorému týmto spôsobom dospeješ, je len stavbou, vybudovanou na piesku, ktorá nestojí na pevných základoch. A táto stavba tvojho iluzórneho šťastia bude stáť pevne len do prvej veľkej búrky, ktorá keď sa do nej oprie, stavba sa zakolíše a nakoniec sa zrúti. A potom sa tvoje šťastie zmení v nešťastie.
Len budova šťastia, postavená na pravých základoch života v súlade s hodnotami ducha dokáže obstáť vo všetkých búrkach života. Len takéto šťastie je šťastím pevným a neotrasiteľným, ktoré obstojí, nech by sa dialo čokoľvek.
A hľa, už sa blíži z Výšin k zemi mocná búrka, ktorá sa s nebývalou silou oprie do všetkého, čo na zemi jestvuje, aby preverila mieru pravosti šťastia, o ktorom sa ľudia domnievajú, že ho pevne držia vo svojich rukách. A v tejto búrke obstojí len to, čo je pravé, zatiaľ čo všetko falošné a nepravé padne. A ten pád bude veľký!
» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
tvojdedo
13. 7.júla 2020 19:40
2
A čo tí všetci šamani a duchovní otcovia a matky, kmene čo užívajú rôzne substancie na zblíženie sa s bohom?
Či tí krováci v amazonke oblizujú žaby len preto, lebo sa cez týždeň narobili v korporáte?
Či tí krováci v amazonke oblizujú žaby len preto, lebo sa cez týždeň narobili v korporáte?
3
Mám stále viac dojem, že tie "duchovné hodnoty" a "kresťanský spôsob života" dokážu človeka vyžmýkať a zrobiť z neho trosku oveľa skôr, ako to dokáže ten "zlý spôsob života" jednoducho, nepríde mi to o nič iné a menej nebezpečné + to útočí na logiku a mozog
6
@chlorofyl Keby sa na to pozrieš z pohľadu evolučnej antropológie, ani nie. Samozrejme je rozdiel účel s akým sa drogy užívajú a na západe je to samozrejme iné. Lenže u veľa ľudí žijúcich v dnešnej dobe si uvedomuje silu a zmysel toho čo prinášajú substancie posúvacie perspektívu vnímania. Ono problém skôr je so samotnou integráciou týchto zážitkov do bežného života. Človek to má stále v sebe, tú duchovnosť a drogy ti môžu poskytnúť vnútorný náhľad a prežitie posvätna. Problém je v tom, že spoločnosť a naša kultúra ti nedá čas a priestor na integráciu spirituálnych a psychadelických skúseností. Cez víkend sa stihneš natripovať a v pondelok už musíš sa snažiť svoj vhľad potlačiť touto vykonštruovanou realitou, ísť do práce či školy a makať aby si robil to čo by si podla niekoho mal robiť.
7
@ego_cogito no vsak to je presne o tom rozdieli co som pisal. oni nemali cas ako ho chapeme my. my zijeme v cykloch a uvaznenosti hmotneho sveta. ale point si dal dobry rozumiem ako to myslis
8
@annyejnji ten spôsob života nie je pre každého. dobre píše pravdaže. raz som videl jedného mladého chlapca, celého dogrcaného na sídlisku od alkoholu. náhodou som ho stretol, keď som bol s kamošom vonku. bol to príšerný pohľad. neuveriteľný. Nekomunikoval. myslím že bol aj na drogách isto. čo mal kto čo robiť? ja by som sa kvapky alkoholu nedotkol. jednak preto, že šoférujem, a hocikedy sa mi stane, že potrebujem isť kdesi autom, a jednak preto, lebo je to nezdravé a navyše choré. nič z toho nemáš. a práve ľudia, ktorí napríklad síce o niečo hmotné prišli, možno nevidia zmysel života a podobne, holdujú alkoholu ,neviazanému sexuálnemu života bez toho, aby mali stabilných partnerov, stále sa niečo skúša. Všetko proste sa zlieva do jedného, a človek je z toho nešťastný. To možno spočiatku nezistíš ak si v nejakej príslušnej bande, ktorá ťa podporuje, ale akonáhle je nejaký problém, si na všetko sám. druhá vec. pokiaľ človek nežije z vlastného, a v podstate stále sa má kam vrátiť, je to super. a mnohí ale tento spôsob patrične využívajú a zneužívajú- Stále si totiž myslia, že sa im to prepečie, že sa nič nestane. Preto sú alkoholici a podobní čo holdujú mnohým všakovakým nerestiam takí úplne prázdni, bez chuti života. Preto vznikali, teda práve koli tímto individuám vznikali tie televízne (zábavné) relácie, ktoré diskutovali o niektorých neduhoch.. alkohol, drogy, nevera, rozchod, rozvod, hocičo proste čo si môžeš myslieť, bez ohľadu na to či človek sa do toho stavu dostal vlastnou, alebo nie vlastnou vinou. To všetko preto, lebo ten duchovný rozmer predsa zanedbal v počiatku. Deje sa to v detstve, kedy sa človeku nedostane primeranej výchovy. Kedy rodičom nezáleží na deťoch. Kedy im nezáleží, či nadávajú, či neplnia si svoje povinnosti, ktoré majú. Či zanedbávajú úlohy, a robia, alebo nerobia si ich napríklad pred konkrétnou hodinou, alebo dostanú poznámku, a v podstate si z toho nič nerobia. Mna zaliala hrôza, keď som si pomyslel, že dostanem poznámku. no hrozné. a iní nič. To je tá negatívna náhrada duchovného rozmeru, že človek po nejakom páde nepríde proste k sebe, neuvedomí si, že spravil chybu, a treba konať nápravu, čím skôr tým lepšie, lebo keď ho iní zahanbia, potom bude neskoro plakať, že mu nikto nepomôže. Preto je veľa frajerov, ktorí si myslia ( teda len myslia, ale prax a skutočnosť, realita je teda kdesi úplne mimo) že teda môžu všetko, áno môžeme všetko, ale nie všetko nám osoží, a práve preto tak vyzerajú. Ako keď sa mi jeden spýtal, či mu nemám požičať euro. Euro? ako to. To je niekto tak zle na tom, že euro nemá. áno dal som v pohode. Nežiadal som nazad. Ale sa treba zamyslieť, či lepšie nie je odložiť na horšie časy, ako sa takto napríklad ponižovať. Veď to je hrozné. Mnohí ľudia neveria v nič. Neveria v dobro tejto spoločnosti a sú negatívne na všetko naladení. stále sú nervozní, všade hľadajú chybu len oni sú dokonalí. Takže toto môže byť výsledok, kedy človek naozaj ako píše mahmut veľmi dobre, a ja som sa v mojich blogoch o tom nespočetne veľa krát už zmienil, kedy je zanedbaný duchovný rast. Človeka nevyživuje len telesná strava a pokrm. Bude ti chutiť, kedy budeš na svete sám? To sotva. A všetko môžeš mať, ale keď človek upadne do rozličných nerestí, vtedy sa to začne. Všetci ťa opustia, nik si na teba nespomenie. Tú máš ovocie materializmus, konzumizmu, pýchy, lakomstva, nevery, neviery v nijaké duchovné hodnoty, ktoré vychovávajú človeka k zdravému používaniu jednak rozumu, a jednak to, že človek potrebuje milovať a byť milovaný, bez čoho život nejestvuje. Ako vieme, čo všetko vymieňa v dnešnej dobe lásku, ani človek nechce vysloviť. Toto je teda život? Mahmut píše veľmi dobre. Je plno beznádejných ľudí, ktorým v prvom rade treba pomôct. Treba predovšetkým zmeniť ich myslenie, nielen dávať rady. bez toho to nejde. Kto nepochopí tieto veci, nepochopil nič, a bude naďalej neúspešný, bez chuti do života, všetko hľadať ako zlé, nadávať na náboženstvo, na všetko. akí sú zlí ľudia čo chodia do kostola, prečo sa mi nedarí, a neviem ešte čo. Zamyslime sa teda kde konkrétne je chyba. Mnohí si nevážia nielen toho druhého, ale aj seba samého, degradujú štvrté božie prikázania cti otca i matku svoju, preto ich deti sa k nim správajú, tak ako sa správajú. To je asi všetko.
Napíš svoj komentár