Žiaľ, taká je realita, avšak milióny ľudí to považujú za klad a nie za zápor. Milióny ľudí v tom vidia radosť z krásy telesnosti a vnímajú to ako korenie života.
Ako svetlý protipól bude preto určite dobré povedať si niečo o pravom pôvabe ženy. A aby sme lepšie pochopili, čo vlastne znamená pojem „pôvab“, porovnáme si ho s pojmom „krása“.
Základný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že pôvab môže byť len jeden, zatiaľ čo krása býva dvojaká. Ak vyslovíme slovo „pôvab“ v súvislosti so ženou a uvedomíme si, čo to v našom vnútri vyvoláva, zistíme, že je to čosi ušľachtilé. Že je to čosi vznešené, vysoko stojace a nedotknuteľné. Pojem „pôvab“ v sebe totiž skutočne nesie silný duchovný náboj, a preto môže byť pôvab ženy len jeden. Pravý! Nesúci pečať duševnej ušľachtilosti!
A úlohou každej ženy v našom univerze je, aby bola pôvabná! Aby sa duševná ušľachtilosť, ktorou je naplnená, prirodzeným spôsobom prejavovala v jej pôvabe. Toho nevyhnutným predpokladom však je, že žena sa bude snažiť o dosiahnutie vlastnej duševnej ušľachtilosti, čo nie je možné inak, ako prostredníctvom jej vnútornej orientácie na vysoké, vznešené, ušľachtilé a nadčasové hodnoty. Na hodnoty ducha! Na hodnoty, ktoré majú súvis s večnosťou a so Stvoriteľom.
Jedine vnútornou orientáciou ženy na tieto hodnoty môže dospieť k veľkosti svojej duševnej ušľachtilosti. Vo všeobecnosti totiž platí, že nás ľudí tým najzásadnejším spôsobom vnútorne formuje to, o čo sa usilujeme. Ak sa preto usilujeme o vysoké, ušľachtilé a nadčasové hodnoty, a na ne sa orientujeme, stávame sa vnútorne ušľachtilými a spejeme k večnosti.
Ak sa ale usilujeme len o hodnoty oveľa nižšie, dočasné, prízemné, materiálne a málo ušľachtilé, vnútorne sa stávame nízko stojacimi a naše bytie nespeje k večnosti, ale len k dočasnosti.
Znamená to teda, že pôvab ženy vyrastá z jej vnútornej ušľachtilosti. Ak žena dosiahne aspoň určitého stupňa duševnej ušľachtilosti, nevyhnutne sa to prejaví v podobe jej pôvabu. A pretože pôvab býva spojený s vnútornou orientáciou na nadčasové hodnoty, je sám nadčasový. To znamená, že pri ňom nie je vôbec rozhodujúci vek. Pôvab je spojený s každým vekom. Rovnako pôvabná môže byť mladá žena, zrelá žena, ale aj stará žena.
Takýmto spôsobom má byť pôvabná každá žena. Jej vnútorná duševná ušľachtilosť, zhmotnená do podoby pôvabu, má pôsobiť na všetkých okolo nej a nabádať ich a viesť ich k duševnej ušľachtilosti. Toho je schopná ženská bytosť akéhokoľvek veku a akéhokoľvek typu krásy, ak v sebe nesie ušľachtilosť duše. Žena je teda vo svojej podstate svetlá bytosť, ktorá ak stojí správne, je schopná iba svojim zjavom a svojou prítomnosťou povznášať všetko k Svetlu.
Rukolapným dôkazom tejto skutočnosti je, že kdekoľvek sa objaví pravá žena, všade tam sa muži snažia byť o trochu lepší. Snažia sa byť galantnejší, ohľaduplnejší a snažia sa slušnejšie vyjadrovať.
Žena káže iným o ušľachtilosti bez toho, že by musela kázať! Je pôvab to robí za ňu!
Žena nabáda k Svetlu a k snahe byť lepší bez toho, že by musela niečo povedať! Činí tak bez slov, iba svojim zjavom! Iba svojim pôvabom!
Ďalším dôkazom obrovskej moci ženy je aj to, že temný luciferský princíp udrel v prvom rade na ňu, pretože vedel, že práve ona je uholným kameňom, na ktorom všetko stojí alebo padá. A preto ju vystavil pokušeniu márnivosti a ješitnosti, čím sa už dostávame k druhému pojmu, ktorý si bližšie objasníme. K pojmu „krása“. Kým pôvab je len jeden, krása, ako už bolo naznačené v úvode, môže byť dvojakého druhu. Môže byť krása ušľachtilá a povznášajúca, alebo krása nízka a strhávajúca nadol.
Krása ušľachtilá a povznášajúca je spojená vždy s pôvabom. Z neho prirodzene vyrastá, a preto o nej platí bezo zvyšku všetko to, čo sme si už povedali o pôvabe. Tento druh krásy poznáme podľa toho, že robí ľudí lepšími a má schopnosť povznášať nahor.
Druhý typ krásy je krása bez vnútornej ušľachtilosti. Je to krása, poznamenaná ješitnosťou a márnivosťou. Je to krása, ktorej chýba duševná ušľachtilosť, smerujúca k pravým, vysokým a nepominuteľným hodnotám. Je to krása, ktorej majiteľky sú zamerané k hodnotám druhoradým, nízkym a pominuteľným. Je to krása tela a zmyslov. Je to krása, ktorá nepovznáša, ale dráždi a v mužoch vyvoláva nepekné a nečisté myšlienky. Je to krása premysleného módneho odhaľovania telesných vnád. Je to krása, ktorá chce byť „sexi“, ktorá chce upútať pozornosť mužov a márnivo sa vyhrievať na výslní ich pozornosti, pričom jej vôbec nevadí, že ide o pozornosť nízku, zmyselnú, hrubú a nemravnú.
Táto krása stojí v službách diabla! Stojí v službách luciferského princípu pokušenia ku zlému. A muži radi podliehajú tomuto pokušeniu, opájajú sa touto krásou a svoju dušu zapredávajú nečistému a zlému.
Táto krása je cestou do pekiel a do zatratenia. Je cestou do pekiel pre tú ženu, ktorá ju prijala za svoj ideál a pre toho muža, ktorý ju prijíma a k nej vzhliada. Nesmierne bohatou je preto diablova žatva v letných dňoch, kedy všade vládne jeho princípom márnivosti poznačená, jedovatá a nízka krása, strhávajúca k bránam pekelným jej ženské nositeľky a jej mužských ctiteľov.
Ženám, ktorých tieto slová vnútorne zasahujú a nenechávajú ich ľahostajnými, nech je ešte úplne na záver pripomenuté toto: Márnivosť a ješitnosť sú cestou k nehanebnosti! To však nie je poslaním ženy! To je úkladom temna!
Poslaním ženy je byť pôvabnou! Pôvabnou takým spôsobom, že každý jej pohyb, každý jej posunok a každé jej slovo bude odrazom jej vnútornej duševnej ušľachtilosti. Jedine v tomto spočíva pravá ženská moc a pravá ženská veľkosť. Jedine takýmto spôsobom má v našom univerze pôsobiť vznešená bytosť, zvaná ženou!
Cui bono? Komu to prospeje? Túto otázku by si teda vo vzťahu k svojmu vzhľadu mala položiť každá žena. Prospeje to mne samej, mojej ješitnosti a márnivosti? A tým pádom temnote, ktorá sa skrýva za každým osobným egoizmom? Alebo to prospeje niečomu vyššiemu? Niečomu ušľachtilejšiemu a svetlejšiemu, čo človeka presahuje?
» vaznost-doby.bloger.cz/... v spolupráci s M.Š.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
james98
8. 9.sept. 2020 17:48
A čo keď ma človek rovnako nečisté myšlienky aj v zime? Ja ich mám napr. aj na jar a jeseň
2
chápem
budem sa odhaľovať len v zime, na jar a na jeseň
ale jedna vec: čo ak mňa v lete dráždi práve ten odev?
budem sa odhaľovať len v zime, na jar a na jeseň
ale jedna vec: čo ak mňa v lete dráždi práve ten odev?
5
@james98 tak sa pridržaj toho, čo sa píše v písme svätom. človek tak má žiť, aby sa páčil Pánovi. tento bloger píše extrémne názory. ako jehovistovi nevysvetlíš. toto nie je v súlade s biblickým učením, a je to v priamom rozpore. Ja ti poviem v tom zmysle, že človek keď raz stretne ženu, s ktorou si rozumie, s ktorou vie že všetko má zmysel, bude rozmýšľať úplne inak. to sa stalo aj mne.
6
k téme by som povedal ešte čosi. je zvláštne, že aj sv. písmo chváli ženy, ktoré chcú patriť Bohu, ale nespomína to na mužoch, jedine na pestúnovi Pánovom a to sv. jozefovi. mňa napríklad zaráža, kedy v evanjeliovej stati o cudzoložnici, mimochodom maliar Rembrandt namaľoval o tejto scéne nádherný obraz, prvý raz som ho zbadal asi tak 17 rokov dozadu... mohol som teda mať nejakých 16, zobrazil cudzoložniciu pri pánovi Ježišovi, odetú do bielych šatách. teda symbol nevinnosti po tom, ako jej Pán odpustil hriechy slovami... chod a viac nehreš a farizejov, ktorí žili vo vlastnej spravodlivosti, ale bez lásky do čiernych farieb. vidíš aspoň tu, že Pán Ježiš x krát spomína to, čo v podstate Pavol nevyzdvihuje. Ježiš spomína, že na to, aby sme boli spasení, aby sme žili v Božom spoločenstve viera v Boha nestačí. Farizeji boli veľmi nábožní ľudia. Dodržiavali všetko, čo vyžadoval zákon. v dnešnej dobe by boli možno úplne bezchybní z cirkevného hľadiska, a z hľadiska plnenia si povinností voči štátu. Ale to, čo im chýbalo bola láska. Tá láska Ducha sv. ktorá naplnila apoštolov na turíce. A k článku spomeniem toľko. žena nie je rozhodujúci prvok čo sa týka tohoto článku vôbec. emancipácia žien spôsobila, že ženy v súčasnosti ovládajú svet. Muž sa podriaduje žene z pudového hľadiska. Muž si ženu hľadá veľmi ťažko, žena taký problém mať muža ako takého nemá. Zdanlivo je to nelogické, ale tak to funguje. poslaním ženy je byť pôvabnou. ano. ale práve to priťahuje niektorých mužov, ktorí chcú jednu a tú istú ženu. A tá si nevie vybrať. sv. pavol zabudol, že žena bola vytvorená z Adamovho rebra. Keby bola stvorená z jeho hlavy, bola by viac cenná a rozumnejšia prirodzene. keby z jeho nohy, bola by opačne, menejcenná, a to vysvetľuje aj dominanciu muža v spoločnosti, kde žena do takmer 20 storočia nemala nijaké práva. žena bola vytvorená z mužovho rebra a rebro je blízko srdca, čo znamená ,že sa majú doplnať láskou. žena nie je ničím výnimočná ako muž. domnievam sa, že v dnešnej dobe sú práveže ženy veľmi vyberavé a mnoho žien si vyberá podľa majetnosti muža, podľa peňazí, a nie podľa skutočnej lásky ktorú má aj najposlednejší chudobný mládenec. Pamätaj si, že práve v tom chudobnom mládencovi, ktorý možno chodí oblečený úplne normálne, ktorý možno nevyzerá príťažlivo, ktorý ťažko pracuje, ktorý si musí mnoho vecí odopierať, ktorý možno verí v Boha, ktorý zažíva nepriazeň osudu, ktorý to nemá ako sa hovorí prestreté na stole niečo najlepšie... ten bude možno pre teba ako pre ženu ten pravý, a to platí aj opačne, tá žena, ktorá práve možno ničím ako takým neoplýva, bude pre teba priam vyvolená. vieme dobre že v dobách sa obraz ženy menil. V barokovej dobe prím hrali ľudia, ktorí napríklad boli tučnejšej postavy. Bohato prezdobené šaty, nejaká stredoveká noblesa, tam, kde sa proste zrodil ten šarm a pôvab ženy, ktorý pobláznil mnoho mužov. iné to bolo v gotike, ktoré vieme, že malo strohé štíhle línie. aj v maľovaní, aj v staviteľstve, to sa pretavovalo do všetkého. Dnes človek je práveže citovo rozladený, pretože mnoho zažil, mnoho vyskúšal, a nevie navzdory všetkému, čo si má vybrať. Stojí pred dilemou, či má dať prednosť rozumu, alebo srdcu. všetko je to podriadené tej sexuálnej stránke, a je jedno, či si silný kresťan, praktizujúci vieru, alebo pohan, ktorý v Boha neverí. Taká Mária Terézia musela byť fest super kočka, keď s manželom mala 16 detí. to bez debaty. A tu narážame na problém, že pôvab je akosi nutne spätý so sexualitou človeka, ktorá je v podstate neodeliteľná a nedeliteľná súčasť života, a práve preto, lebo takto to chcel Boh. Ani ja som tomu dlho nechápal, ale mnoho vecí mi práveže dávajú zmysel. poviem to tak. Duchovne zrelý človek vie, že čo všetko si môže dovoliť, aký odstup má dodržať od niektorých ľudí, ako sa správať a zachovať, aby sa neznížil predovšetkým pod svoju dôstojnosť, ak muž začne kurizovať žene. Celkom sa môže stať, že bude mať ten najlepší úmysel, možno sa za to bude modliť, možno bude naozaj niečím výnimočnejším, avšak sexuálna príťažlivosť je veľmi silný element, ktorý mnohým pomotá hlavu, a niektorým kresťanom zakryje zrak, kde má vedieť rozpoznať pravdu od klamstva, krátkodobý pôžitok na rozdiel od plnohodnotného zrelého vzťahu, modliť sa za partnerku, partnera, ktorá ma bude milovať tak, ako si Panna Mária ctila a milovala sv. Jozefa. To znie vyslovene ako prosba. Jedine v tomto dokážeš naplniť ten príkaz lásky, o ktorej sa zmieňuje sv. Pavol v hymne na ľudskú lásku( nie na božiu, o ktorej píše taktiež) aj keď si celkom myslím, že je to napísané trochu idealisticky, ale beriem to ako realitu, pretože to písal pod vplyvom Ducha Svätého. Viac k tomuto nemám čo dodať.
Napíš svoj komentár