Je slnečný letný podvečer a ja cestujem vlakom z práce. Čítam si časopis, aby cesta ubehla rýchlejšie, no predsa občas pozriem z okna a skontrolujem krajinu. Zrak mi upúta obilné pole a dva nad ním letiace vtáky. Vari havrany? Deväť semestrov dejín umenia robí svoje a myšlienky mi automaticky zablúdia k van Goghovi a jeho Havranom nad obilným poľom. Tento obraz by, snáď, mohol namaľovať aj na tomto mieste. A vlastne, ktovie, ako by vyzerala jeho tvorba, keby sa namiesto v Arles či Saint-Rémy-de-Provence ocitol na Slovensku?
Námetov by tu určite našiel požehnane. Možno by polia vystriedali údolia s prevaľujúcou sa hmlou, hviezdy na večernej oblohe by sa odzrkadľovali v kráse tatranských plies. Cyprusy by nahradili jedle či buky a niekde by sa snáď objavil aj nejaký hrad či drevenica. Iste by tu našiel dosť zaujímavých osôb pre svoje portréty a nejeden človek, lopotiaci na svojom kúsku zeme, by sa ocitol v jeho žánrovej kompozícii.
Hm, naozaj neviem, či sa u nás v časoch van Gogha pestovali slnečnice. Vo váze by možno boli lúčne kvety a svetoznáme zátišie so závratnou cenou by nikdy nevzniklo. Aj interiér jeho izby by určite vyzeral ináč a ja by som kedysi na hodine angličtiny nepremýšľala nad tým, z akého materiálu je vyrobené to sedadlo stoličky.
Poznal by sa van Gogh s Gauginom? Keby nie, spoločnú cestu za námetmi by mohol absolvovať s Medňanským a jeho ucho by, hádam, ostalo celé. Ale už by to zrejme nebol ten záhadný maliar, ktorého pozná celý svet a Elán by tak prišiel o názov jednej zo svojich pesničiek.
Myslím, že jemu už môže byť aj tak ukradnuté, či je dnes slávny alebo nie, keďže sa stal slávnym až po svojej smrti. A čo sa týka Slovenska a Slovákov, nezaškodilo by zbaviť sa pocitu menejcennosti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.