Keď odišli začalo sa pre mňa, maminu to najväčšie peklo, a tak trošku aj pre Mareka.
Na Mareka si až tak nedovolil lebo bol maličký a bol to jeho miláčik.
Bolo to tam stále to isté, nikdy nikde nerobil, nemal peniaze, všade robil iba dlžoby a za každú maličkosť zbil mňa aj maminu.
Byt sme mali nezariadený a boli tam len matrace.
On spal s maminou, Marekom na matracoch a ja?
Ja som spala na zemi pri radiátore, bez vankúša. Deky ako táka posledná zgerba.
Bol opitý (nič nové) a zase mu niečo vliezlo do tej jeho sprostej hlavy a začal po mne kričať.
Doteraz neviem prečo.
Počujem zvuk otvárania šuplíka, začala som plakať a zachvátil ma strach.
Vidím varechu a knihy.
Kľakni si!!!
Kľakla som si na varechu a vystrela som ruky. Naukladal mi knihy na ruky.
Kľačala som asi hodinu a som slzami v očiach pozerala na maminu no zbytočne.
V tom čase bola mama už alkoholička a pila s ním každý deň.(Pravdu povediac sa jej ani nečudujem).
Nevedela som už ako ďalej, nechcelo sa mi už žiť.
Mala som v tedy 11- rokou a za deň som nad samovraždou rozmýšľala aj 100krát.
Nemala som ani žiadnych kamarátov ktorý by ma podržali.
Nikdy nezabudnem na to ako prišiel domov zase opitý, chytil maminu za vlasy hlavu jej oplieskal o múr. Počula som len buchot, krik a mamin plač.
Čakala som kedy vylomí dvere a príde rad na mňa.
No potom zostalo ticho a asi pol hodinu som nepočula žiadny náznak života.
Myslela som že ju zabil.
Vyšla som potichu von a videla som ako sa na mňa mamina pozerá celá modrá.
Zaspal.
Ako sa dobré počúva to slovo spí.
Bola som ticho a vychutnávala som si ten kľud ktorý som už dlho nepočula.
Ľahla som si na moje miesto pri radiátor a rozmýšľala, ale už neviem nad čím.
Viem že som sa bála lebo tam bola tma, bola taká strašidelná.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
upirka113
9. 5.mája 2011 11:39
(
Napíš svoj komentár