Povedala si že to vezme skratkou cez les aby bola rýchlejšie doma.
Aj tak spravila.
Ako tak prechádzala po tom lese započula dáky šuchot tak radšej okamžite zrýchlila.
No bolo neskoro.
Zo zadu ju niekto silno chytil za ústa aby nemohla kričať a vliekol ju hlbšie do lesa.
Nataly nevedela čo sa deje strašne sa bála,plakal snažila sa ujsť ale nebola dosť silná.
Pomaly jej začalo dochádzať ktorá bije.
Preboha veď on ma chce znásilniť, Nataly zmätkovala ešte viac.
Chlap zastal,otočil ju tvárou ku nemu a začal ju bozkávať na krk.
Nataly plakala prosila ho aby prestal,totiž bola ešte stále panna.
Chlapec ju chytil pod krk a pozrel sa jej do očí.
A vtedy ako by obidvaja zmeraveli, chlapec ktorý mohol mať tak 20 rokov ju prestal škrtiť, obidvaja dýchali rýchlo ale potichu, ako by prestali vnímať svet.
V tom Nataly prehovorila.
Prosím nerob to pusti ma nikomu to nepoviem.
No chlap bol stále ticho a len na ňu zízal.
Prosím zopakovala.
Chlap len tíško šepol.
Prepáč, ja ja neviem čo to do mňa vošlo, je mi to ľúto môžeš ísť.
Fakt ďakujem nikomu to nepoviem sľubujem.
Choď už povedal jej.
Nataly sa rozutekala, utekala tak rýchlo ako len vedela, až pokým neprišla domov.
Nevedela a nechcela chápať čo sa vlastne stalo, bola taká vystrašená že sa vedľa vyzula.
Keď sa trocha ukľudnila a konečne zaľahla do postele, tak si to premietala stále dookola.
Premietala si to čo sa vlastne stalo.
Nechápala ale vždy sa pri zastavila pritom keď sa jej pozrel do očí.
Och mal fakt zvláštne oči.
A prečo ma vlastne pustil?
Nevedela si odpovedať a veľmi ju to ani netrápilo, ale bola šťastná že jej neublížil.
Stále videla jeho oči až do kým nezaspala.
Ráno keď sa zobudila, dospela k rozhodnutiu že nikomu nič nepovie.
Zbytočne by sa ma vypytovali čo sa stalo? Prečo som šla cez les?
Mama by ma do konca môjho života nepustila von.
Načo to mam niekomu vravieť keď mi aj tak nič neurobil akurátne ma riadne vyplašil.
Nataly si zase spomenula na jeho oči a nevedela prečo na to stále myslí.
Nataly? Kričanie mami ju prebudilo z myšlienok.
Áno?
Treba ísť na poštu a do obchodu.
Dobre ja ťa tu počkám mami.
Dobre Nataly nevtipkuj obleč sa a utekaj.
Och zase ja?
A kto iný by mal ísť?
No dobre idem idem.
Nataly sa obliekla a vykračovala smerom do mesta.
Poriadne ani nevnímala okolie stále videla jeho krásne oči.
Prišla na poštu odoslala list pre jej krstnú a vbehla do marketu.
Pomaly sa prechádzala a hádzala veci do košíka.
Zrazu zastala uprostred obchodu, mala taký zvláštny pocit ako by ju niekto sledoval a pomaly sa k nej približoval. Za chvíľku cítila akoby jej dakto dýchal na krk. Pustila košík a pomaly sa začala otáčať.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
luna13
27. 1.januára 2011 14:12
juhúú...už sa teším na ďaľšiu časť
Napíš svoj komentár