Všetko sa to hromadí a ubíja to. Je to ako slučka okolo krku,ktorá sa každým dňom sťahuje a škrtí ma. Neznášam tieto
bezvýchodiskove situácie...,ktoré si žiadajú drastické riešenie, na ktoré sa teda vôbec necítim. A vlastne ho ani nechcem..
Bojím sa toho čo bude..
Bojím sa,že sa to zopakuje..
Že zase budem v slzách ležať na zemi..
Že zas mi bude sánka trpnúť od liekov..
Že zase spadnem tam dole kde je tak nepríjemne a,kde je zima..
A pritom by to mohlo byť všetko inak. Všetko by to mohlo byť oveľa krajšie.Spokojnosť by sa rozplynula všade naokolo a zas
by bol pokoj.Vela by sme sa smiali a vela by sme žartovali.
Pís end lóf..
Hlava mi pracuje na plne obrátky a nie je v nej nič dobré...iba úzkosť a strach...nevidím riešenie..nevidím to svetlo na
konci tunela..žiadny záchytny bod.
A smejem sa pomedzi slzy..
A dúfam...
A čakám...
A rozmýšlam..
Rozmýšlam či sa dá dúfať aj vtedy ak človek nič neočakáva...tak v čo vlastne dúfa? A rozmýšlam aj nad tým prečo ľudia
nepíšu o šťastnej láske? O perfektných vzťahoch..a partnerovi snov...prečo píšu len o tých zlý..bolestivých..smutných..a
nikam nevedúcich? Žeby to predsa len bolo preto,že ľudia potrebujú ľútosť?...potrebujú fňukať,ľutovať sa?
Ja,keď sa všetko pohne tým správnym smerom...a,keď nájdem cestu von z tohto bludného kruhu budem písať velmi pozitívne
články O láske nebeskej..nádhernej...ničím nepoškvrnenej..
a v každom článku bude..
som šťastná...
som zamilovaná..
vznášam sa..
smejem sa aj,keď nie je na čom...
z akéhokolvek jedla si skladám srdiečka...
a veľmi veľa pijem
Hovorí zo mňa...Bezmocnosť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár