Ležala sama potichu v posteli. Rozmýšľala o sebe a o svojom nešťastí. Aj,keď bola úplne ticho a bez pohybu v hlave sa jej odohrával cirkus. Ani si neuvedomila, že jej po tvári stekajú horúce slzy.
Po celom tom mileneckom vzťahu jej ostal iba jeden list a pár sms, ktoré ešte nevymazala. Áno...mileneckom vzťahu..presne to bola..nič viac len milenka.
Bola otupená hlbokou nocou a ostrým svetlom. Očami prechádzala po izbe a snažila sa naňho nemyslieť. Obzerala si kusy nábytku..čítala si nadpisy a názvy na všetkom na čo jej zrak dovidel..planet spa, adidas, garnier, gucci, labelo, visine...poznala tie nápisy spredu aj zozadu. Chcela zaspať,ale nešlo to.
Všetko v nej vrelo...zrazu pípol telefón. Schmatla ho a zahľadela sa na displej..."1 nová správa"..
...dve minúty predycháva. Srdce jej buší až niekde v ušiach.Stláča.."prečítať"..so zatajeným dychom očami preletí text tak rýchlo,že mu takmer nerozumie...na displeji jasne svieti:
"...Neviem bez teba žiť...každá posratá minúta dňa patrí tebe...odpusť mi..."
Adrenalín v nej stúpol na maximum. Hodila telefón prudko na posteľ a zaborila tvár do vankúša. Celá sa chveje,ruky sa jej trasú..hryzie si do pery, aby dokázala kontrolovať plač...minútu,dve..päť..desať..berie telefón do ruky a číta si tu sms stále dookola. Nevie či ju to bolí,alebo teší. Nevie či ma odpísať a čo ma odpísať..
Náhle sa skrúti od bolesti žalúdka...aj ten protestuje s ňou...už dva nič nejedla.
S roztraseným prstom stláča..."odpovedať"...rýchlosťou blesku vyťuká jednú vetu...zatvorí oči a stlačí...
.."odoslať"...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.