Milovala som ťa ako nikoho predtým a ako už nikoho nebudem. Bol si pre mňa tým pravým a aj Prvým ... Bála som sa, že mi zlomíš srdce, no ako inak by to asi mohlo skončiť ?! Prišiel ten nechutný pocit v bruchu. Vraj ma už neľúbiš. Nechceš mi klamať. Je koniec...
A dievča vzchop sa, nespočetne veľa preplakaných nocí. Nebola som schopná jesť, zdravo myslieť, vrátiť sa do starých koľají, začať odznova. Zostala som na všetko sama. Trasiem sa ešte teraz. Slzy tečú potokom, keď si na teba spomeniem. Na všetko, čo sme spolu prežili. Na hrad.. Ako sme sa spolu zvykli smiať, ako si mi hovoril, že ma nikdy nechceš stratiť. A čo mi nakoniec zostalo ?!
Zlomené srdce, prišla som o kamaráta aj o priateľa. Vedel si, čo mám rada, ja som vedela čo máš rád ty. A teraz sme si cudzí. Keďže city sa nedajú vynútiť, nedávam ti to za vinu. Treba vraj odpúšťať dúfam, že pochopíš, že ti neviem odpustiť. Raz to určite dokážem ale ešte nie. Ešte je to príliš čerstvé, srdce krváca, duša plače.. Život sa rúti. Ide to so mnou dolu vodou, trápim sa. Celý deň falošný úsmev na perách. Som sebecká ako nikdy. Kašlem na ostatných. Musím sa pozviechať. Tá bolesť musí odísť. Musím sa postaviť, začať odznova. Nájsť to šťastie v sebe. Znova nabrať sebavedomie. Naštartovať zlosť, zaťať päste a bojovať. Byť silná...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 7.júla 2016 16:42
Čo mu chceš odpúšťať?
Napíš svoj komentár