(... zase nočné tvorenie) Nebol to normálny deň. Bol to len obyčajný sen. Nádherná nočná mora. Nejaký.. signál zhora? Možno je to to, čo chcem. To, čo nikdy nenájdem. Ten pokoj, čo mi chýba. Predo mnou sa chodba míňa. Svetlá chodba zrazu tmavne. Všetko okolo raz zhasne.. Zhasneme i ty a ja. Zhasneme raz. Obaja. Ako táto sviečka malá.. možno trošku svetla dala.. Ale toľko sily niet, "by svietila za celý svet. Navždy ona zhasnutá je, už viac svetla nedaruje. Preto ak chceš ďalej svietiť, svoju sviečku nesmieš stratiť! Nedávaj ju do zlých rúk. Lebo niekto spraví: "Fuk!" A vánok zhasne sviečku života. Večne.. prachom pokrytá. Nenechaj ju prachom padnúť. Možno to raz oľutuješ. Ak jedinú sviečku stratíš, ďalšiu veru nedostaneš.. Možno to bol iba sen. Bláznivá moja hlava len. No svoju sviečku pevne zvieram. Raz ju chcem.. s niekým zdieľať. Dvaja ľudia sviečky majú. Premárniť ich nenechajú. Blog 26 0 0 0 0 Komentuj