Dneska bol odporný deň. Bola som vonku a pekelne pečie slnko. V tých obtiahnutých dlhých čiernych nohaviciach ktoré pohlcujú slnečné lúče som sa skoro uvarila.
Samozrejme aj v dlhorukávovom čiernom tričku, aby nikto nevidel že som sa rezala.
A najväčšiu starosť som mala asi s vlasmi. Samozrejme že tiež ako čierne ťahali slnko.
Ku všetkému bol mierny vietor a stále mi prehadzoval ofinku na druhú stranu. Ešte som aj bola spotená ako prasa, takže som sa bála aby sa mi náhodou nezvlnili moje perfektne vyžehlené vlasy.
Potom som sa stretla s Ruth. Vytiahla balíček cigariet a zapálili sme si.
Prvú. Druhú. A tak ďalej.
Skoro som si podpálila vlasy, ale bolo nám super.
Teším sa na piatok, pôjdeme sa rozbiť ako každý týždeň.
No keď som prišla domov, zase počúvať tie sprosté kecy mojej matky!
"Ty si sa zase rezala?" a bla bla bla.
No a čo, že sa režem. Čo je koho do toho? Keď to písali, že emáci sa režú, tak aj ja sa môžem rezať! A keď písali že emáci sú bisexuáli alebo homosexuáli tak som sa nechala nachytať ako sa bozkávam so spolužiačkou. A čo. Aby sa nepovedalo.
Veď je to moja vec. Keď chcem byť emo lebo je to cool, tak budem a nikto mi v tom nezabráni. Mám každú šnúrku inej farby (jednu čiernu a druhú ružovú), vybíjané opasky, náramky a tučné linky pod očami.
Vždy keď plačem roztečú sa. Má to svoj efekt.
Tak aspoň vydieram matku nech mi dá pokoj a nech mi radšej dá nejaké peniaze. Veď z čoho si budem platiť cigy..
No ja idem, už zase nedáva."
Nemýľte si EMO a EMOkids, prosím.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
dookola riešite to isté. nech si každý robí čo chce. v rámci zákonu samozrejme.