Keď sa roztrhne, môžete ju zviazať. Ale uzol zostane.
Nádherný citát. Kto ho vymyslel? Netuším.
Ale musel byť génius.
Počula som to aj v podaní s plotom, tiež už neviem kde. Znelo to asi takto:
"Zakaždým, keď budeš nahnevaný, miesto toho aby si spravil zlý skutok, zatlč do plota klinec."
A tak chlapec každé dni zatĺkal do plota klince. Stále menej a menej. Už bol z toho unavený a nastal deň keď ani jeden klinec nezatĺkol.
"A zakaždým, keď spravíš dobrý skutok, vyber z toho plota jeden klinec."
A tak chlapec klince vyberal. A plot bol jedného dňa prázdny.
"Pozri na ten plot. Klince si vybral, ale diery v ňom navždy ostanú."
Nádherne povedané.
Myslíte si že sa to týka len priateľstva?
Podľa mňa sa to týka lásky všeobecne. Veď aj priateľstvo je forma lásky, či nie? Ku najlepšiemu priateľovi môžete byť veľmi naviazaní, rovnako ako ku partnerovi. Alebo ako k rodine. Aj rodinné vzťahy sú forma lásky.
A nenávisť? Má k láske veľmi blízko.
Niekto koho milujeme. Stačí keď spraví jednu vec a dokážeme ho znenávidieť. Je to tak.
A viete čo sa hovorí ešte?
"Opakovaný vtip už nie je vtipný."
"Dvakrát do tej istej diery nevkročíš."
"Dovtedy chodíš s džbánom po vodu, dokiaľ sa nerozbije."
Všetko to v sebe niečo obsahuje. Veď preto sú citáty také nádherné. Pre tú vnútornú myšlienku. A tieto tri, tak veľmi súvisia s tými prvými dvoma. Samozrejme, je to len na vašej fantázii.
Keď vám priateľ ublíži prvý raz:
Plačete. Dlho. (Niektorí)
Rozmýšľate kde ste vy spravili chybu.
Doprosujete sa. Ospravedlňujete sa.
Bolí vás to vnútri, všetko čo sa stalo. A pritom to mohla byť taká maličkosť..
Keď vám ublíži druhý raz:
Plačete. Menej.
Rozmýšľate nad chybami oboch.
Čakáte na ospravedlnenie.
Bolí vás to. Ale uvedomujete si že už menej.
Pridám ďalší citát. "Do tretice všetko dobré."
Keď vám ublíži tretí raz:
Už neplačete. Už len ľutujete.
Poviete si - zase to spravil/a.
Už nečakáte. Už od tej osoby nič neočakávate, vôbec nie ospravedlnenie.
Už vás to ani tak nebolí. Lebo ste si zvykli. Lebo ste sa s tým už zmierili.
Lebo opakovaný vtip už nie je vtipný.
Lebo klince z plota môžete vybrať, no diery ostanú.
Lebo dovtedy chodíte s džbánom po vodu, dokiaľ sa nerozbije.
A on sa rozbil.
Lebo láska je ako niť.
Tak neskúšajte jej pevnosť.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
corvuscorax
27. 7.júla 2010 21:22
kraa kraa krásne tlieskam
3
strašne mi to pripomína kamošku ... ani som to nedočítala.. ten citát spomína stále, a už mi neskutočne lezie na nervy
4
Išli dvaja ľudia po púšti, no cestou sa pohádali a prvý strelil facku druhému. Druhý napísal do piesku: "Môj kamarát ma udrel."Išli ďalej a natrafili na oazú. Skočili do vody a druhý sa začal topiť.Ten prvý zachránil. Druhý vytesal do kamena:"Môj kamarát ma zachránil"
Pointa: 1.netlč klince ale píš do piesku, aby to vietor odfúkol na znak odpustenia
2. Nevyťahuj klince ale vyri do kameňa.
Tak je to lepšie.
Odveci ale nevadi.
Pointa: 1.netlč klince ale píš do piesku, aby to vietor odfúkol na znak odpustenia
2. Nevyťahuj klince ale vyri do kameňa.
Tak je to lepšie.
Odveci ale nevadi.
7
fuha, tak toto ma doslova zasiahlo.
asi nemá význam ti tu písať nejaké oslavné ódy, tak ja len že...pre mňa osobne najkrajší blog.
asi nemá význam ti tu písať nejaké oslavné ódy, tak ja len že...pre mňa osobne najkrajší blog.
Napíš svoj komentár