Preistrannú izbu lemovali lúče ranného svetla. Na kreslách sedel Sorell, kráľ ríše a Ailith, jeho manželka. Sedeli a pozerali sa pred seba. Jediné na čo čakali bol Ardian, ktorého poverili dôležitou misiou.
Nájsť dediča trónu. Podobného rodičom.
Ardianovi to trvalo dlho, dal si však záležať.
Ozvalo sa klopanie.
-Ďalej.- povedala Ailith. Vošiel Ardian s asi ročným dieťaťom v ruke.
-Našiel som ho pane, madam.- uklonil sa.
-Podobá sa na mňa.- poznamenala Ailith. -Dobrá práca Ardian. Ako vždy.-
-Ďakujem madam.-
-Odnes ho dojke Ardian.- prikázala Ailith.
-Pri všetkej úcte, madam, nechcete si ho aspoň podržať?-
-Nie. Môžeš ísť.-
Ardian sa uklonil a odišiel z ich izby.
Ardian vošiel do izby ktorá mala byť jeho. Eatonova. Podal ho dojke ktorá si ho k sebe pritúlila.
-Aké šťastné, vyvolené dieťa.- usmiala sa. -Nikdy mu k životu nebude nič chýbať, narodil sa v obyčajnej rodine a teraz bude princ.-
***
Takmer už pätnásťročný Eaton vošiel do izby kde bol kedysi prvý raz. Teraz už však bola inak vymaľovaná.
-Prečo ste ma volali, otec a matka?- spýtal sa.
-Eaton, máš už skoro 15..- začal Sorell, avšak nejako sa zasekol. Ailith mu pomohla.
-Je najvyšší čas aby si sa oženil a zachoval náš rod.-
-Ale..- chcel sa brániť.
-Žiadne ale mladý princ! Nevestu máš už vybratú, za pár dní ťa s ňou zoznámime.- zasiahol Sorell.
Eaton nahnevane odišiel a zabuchol dverami.
Vošiel do jeho izby kde bol Ardian. Rád s ním trávil čas.
Bezslova sa postavil k oknu a pozeral z neho.
-Deje sa niečo pane?- spýtal sa Ardian.
-Chcú ma prinútiť aby som sa oženil Ardian.- vzdychol si. -Nemyslíš si, že som na to ešte mladý?- opýtal sa.
-Pri všetkej úcte pane, myslím si že vedia čo robia.-
-Ale ja sa nechcem ženiť..-
-Obávam sa že Vám nemám ako pomôcť pane..-
-Máš pravdu Ardian. Nezahráš si šachy?-
-Rád, pane.-
Eaton zdvihol pešiaka.
-Ako táto figúrka. Rozhodujú o mojom pohybe a ja sa nemôžem brániť.
Existujem, mám svoj názor, ale čo z toho, keď nemám právo presadiť ho?- pýtal sa. Asi sám seba.
Ardian len mlčal.
-Si na ťahu Ardian.-
-Viem pane, ešte rozmýšľam.-
-Je to len hra..- poznamenal Eaton.
-Ale ak nevyhráte v hre, ako chcete vyhrať v živote pane?- usmial sa Ardian.
Po chvíľke hrania Eaton pohol poslednou figúrkou.
-Šach mat.- povedal.
-Dokázali ste to pane.-
-Je to len hra Ardian..- zase poznamenal.
-Nútili ťa niekedy rodičia aby si si niekoho zobral nasilu, Ardian?-
-Áno, pane.-
-Čo si spravil?-
-Utiekol som.-
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
chidori
2. 7.júla 2010 15:58
zbožňujem také staré kostýmy. najmä tie také kabátiky čo nosili
3
ako som si ešte raz prečítala ten nadpis.. och prečo sa mi tam tak hodí "My Gaylord" ?
5
Eaton nech je teplý koľko chce, ale nech sa Ardian opováži byť na chlapov!
6
Inak tam, kde je Ardian s tým malým bábätkom je úplne pekný
a ešte sa bohovsky hodia číny malému dieťaťu z takej doby
a ešte sa bohovsky hodia číny malému dieťaťu z takej doby
7
Jeeej.. Dakujem Dakujem Dakujem ti .. za dalšiu GAYstory ...
Napíš svoj komentár