My Lord IX

Tento nápis berte ako vekové varovanie.
15+
(Na autora sa nevzťahuje)




Ardian vošiel do Eatonovej izby na zavolanie.
-Čo si želáte pane?- položil si pravú ruku na srdce a uklonil sa.
-Prosím priprav mi ovocný čaj Ardian.-
-Ako si želáte, pane.- Ardian sa zase uklonil a vyšiel z Eatonovej izby.
Hneď pred dverami sa mu zatočila hlava a rýchlo sa zachytil kamennej steny.

S čajom vošiel do izby, otvoril dvere.

A zrazu sa to stalo. Zase sa mu zatočila hlava. Ardian spadol, prevrhol tácku na pohár, ktorý sa pod ňou rozbil.
-Pane.. prepáčte.. hneď to upracem.-
-Už neviem ani chodiť.. je to naozaj zlé.-
Eaton sa postavil.


-Ardian.. si v poriadku?-
-Toto sa mu ešte nikdy nestalo.. je to zvláštne, vidieť Ardiana ako robí nejakú chybu.. nie je to on.. niečo mu je..-


-Áno pane, v najlepšom.-
Eaton nahlas vydýchol.
-Ardian.. už dlhšiu dobu si sa mi zdal nejaký vyslabnutý.. naozaj.. čo sa s tebou deje?-
-Pri všetkej úcte pane.. neberte to zle prosím.
Ako upír potrebujem tiež krv, rovnako ako vy a vy tú moju každé ráno pijete.. preto som slabý pane.-
-Nikdy som takto nerozmýšľal.. Ardian vyzeral vždy taký silný, úžasný.. dokonalý. Nikdy mi nepripadal ako niekto zraniteľný.. a kvôli mne je takýto slabý?
Čo som to spravil?-
-Ardian.. sadni si prosím.-


Ardian si sadol na kreslo a Eaton k nemu prišiel.
-Tie jeho červené oči.. vždy som sa jeho pohľadu snažil vyhýbať.. lámu sa mi z neho kolená, búcha mi srdce.. z tých nádherných očí obtiahnutých linkou ktorá ich ešte viac zvýrazní.. si nádherný Ardian.. si nádherný.-
-Máš príkaz napiť sa.- -Musíš sa napiť Ardian!!-
-Ale pane.. ja vám nechcem ublížiť. Nechcem aby ste cítili tú bolesť..-


Eaton si k nemu kľakol a chytil ho za ruky.
-Je to príkaz Ardian.-
-.. Ste si istý pane?-
Eaton prikývol. Natiahol za ním hlavu a nechal jeho pery prechádzať po jeho krku. Hlavu viacej zaklonil aby mal Ardian voľnejšiu cestu.
-Neviem ako sa mám ovládať.. keď vidím jeho krk..
Chcem ho hladiť, bozkávať, nielen kúsať!-
Ardian prešiel po Eatonovom krku jazykom. Už to nedokázal. Na mieste kam chcel kúsnuť nevynechal ani najmenšie miesto. Potom mu krk pobozkal. Divil sa, že mu Eaton nič nepovedal. A nakoniec to prišlo. Ardianove srdce sa divoko rozbúchalo. Je to iné ako piť tuctovú krv slúžky. Toto je krv kráľa.
Otvoril ústa a zakúsol mu do krku. Tak nežne.
-Ardian..- vzdychol Eaton.
-Vedel som že ho to bude bolieť.. on nie je zvyknutý na bolesť.. nesmiem vypiť veľa..-


Eaton ho objal.
-Aké to bolo Ardian?-
-Úžasné pane.. ale nedá sa to dobre popísať..-
-Tak mu moja krv chutí? Som rád.. aspoň niečo ako Ardianovi môžem pomôcť..-
-Ardian.. cítiš ku mne niečo?-
-Čože pane?-
-Či ku mne prechovávaš nejaké city..-
Ardian hľadal vhodné slová.
-Pane.. celé moje srdce je vaše..-
-Ale to len preto že si môj sluha nie?-
-Nie pane.-
-Tak tým myslíš že..- -Je to možné?- -.. že ma miluješ?-
-Áno pane.-
Eaton si ho k sebe tak silno privinul..
-Cítim sa tak bezpečne.. keď ťa môžem obijímať Ardian..-


-Ardian.. vieš čo je toto?-
-... Prsteň pane?-
-Je to prsteň ktorý som mal mať ja. Dnes. Na svatbe s Lillith.-
Navliekol ho Ardianovi na prst.
-Pane?- opýtal sa nechápavo Ardian.
Eaton mu podal druhý prsteň. Ardian mu ho tiež dal na prst.
-Toto je moja svadobná noc.. nechcem na ňu zabudnúť..-


-Milujem ťa Ardian..- povedal tichúčko Eaton a zase Ardiana objal.
Zrazu dvihol hlavu a pozrel na Ardiana.
-Tie nevinné očká.. tak túžobne na mňa pozerajú..-
Ardian si priložil ruky na Eatonove lícia. Sklonil sa a priblížil k nemu tvár. Obaja zavreli oči a pobozkali sa.
-Svadobná noc.. povedal že si ju chce pamätať.. možno chce viac ako len bozky..-
-Pane.. neviem či by sme mali ísť ďalej..-
Eaton sklonil hlavu a mlčal.
-Predsa.. sme muži.. sme pán a sluha.. ja som o skoro sto rokov starší.. porušili by sme všetky pravidlá..-
-Nepísané pravidlá.- dodal Eaton.
-A čo tie prstene Ardian? Sú pre manželov..- spýtal sa.
Ardian mlčal.
-..Ty ma nechceš?- spýtal sa Eaton.
-Pane.. to nie je to..-
-Ak to nie je to.. tak potom sa tým nezaoberaj Ardian.. láska si nevyberá.- povedal Eaton a stihol ho pobozkať skorej než sa Ardian mohol brániť.


Ardian si ľahol na posteľ a Eaton na neho. Zaprel sa o posteľ a vychutnával si ako mu Ardian bozkáva krk. Ako z neho pomaly vyzliekal oblečenie.. Ako ho bozkával a hladil..

Ležali tam úplne nahí, v zájomnom objatí. Ardian začal pripravovať Eatona na vstup jedným, dvomi a potom tromi prstami.
-Ardian..- vzdychol Eaton.
Vstúpil do neho.


-Ardian.. keby sa zajtra niečo stalo.. keby niekto z nás umrel..- spustila sa mu slza.
-Ľúbim ťa..- pošepkal. -Si jediný koho som mal v živote rád..-
-Prečo mi to robí? Prečo mi hovorí niečo čo ma vnútri bolí?-


Ráno.
Ardian pobozkal Eatona na vlasy a vstal z postele tak aby ho nikto nepočul.
Nechcel odísť. No bolo to najlepšie.

 Blog

28 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu