My Lord X

Eaton sa zobudil. Vedľa neho už nebol Ardian s ktorým v noci zaspával. Už tam mohol cítiť len jeho vôňu..
-Kde si Ardian.. a prečo plačem?
Veď možno si mi len išiel urobiť čaj..-
Otočil hlavu pričom sa modlil aby čaj na stolíku ešte nebol. Ale jeho každodenná šálka ho tam už čakala.
-Prečo mám pocit že si odišiel na viac ako nachvíľu?
Kde si Ardian?
Alebo si ma len využil kvôli krvi? A čo tie prstene?-
Uplakaný Eaton sa obliekol a išiel pozrieť na hroby rodičom, ktoré boli v záhrade.


-Mama.. otec.. možno ste mali pravdu.. že som sa mal oženiť..
Zoberiem si Lilith.. Tú, ktorú ste mi vybrali.
No budem sa cítiť lepšie, lebo to bolo moje rozhodnutie a nie vaše.
Ale svadba nebude teraz.. až niekedy o 2 roky..
Keď ma Ardian nechce.. keď ho ani neviem nájsť..-
Vybral sa naspäť do hradu hľadať ho.


-Čo som to včera spravil?! Nikdy som sa s ním nemal milovať.. už len to že som sa napil jeho krvi prekročilo všetky hranice.. on musí mať rodinu, zachovať rod a nie zaľúbiť sa do mňa.. hneď ako vyrástol a začal mi byť sympatický, mal som odísť.. ďaleko..
Prepášte pane.. mne je to všetko tak ľúto..
moja túžba držať vás v náručí bola silnejšia ako všetko ostatné.. už som nemohol ďalej..-
Ardian si sadol ku klavíru a začal hrať tú jeho nádhernú pieseň z ktorej sa Eatonovi vždy chcelo plakať.


Eaton to hneď začul. Zase sa mu vtlačili slzy do očí, najmä po tom ako sa dnes cítil, keď sa zobudil bez Ardiana.
-Ardian.. takže si hore..-
Eatonov strach z výšok, lenivosť chodiť, neboli dôležité.
Okamžite vybehol po štyroch schodiskách k Ardianovi.


Bol v strede skladby, keď sa zrazu otvorili dvere.
-Ardian.. prečo si odišiel?-
Prestal hrať.


-Pane.. to čo sme včera spravili nebolo správne.. uvedomil som si to až príliž neskoro.. medzi nami dvomi.. by to nikdy nemohlo fungovať.-
-Prečo? Prečo by nemohlo?!-
Eaton sa pozrel na Ardianovu ruku. Prsteň bol stále na nej.
-Veď si si nechal prsteň!-
-Pane.. asi by som vám ho mal vrátiť..-
-Nie Ardian! Dal som ti ho! Daj si ho dole len keď... keď už ti na mne nebude záležať.-
Eatonovi sa spustila prvá slza. Rýchlo sa otočil a smeroval ku dverám.


-Ardian.. ja som to včera myslel všetko naozaj.- povedal a dvere sa za ním zatvorili rovnako rýchlo ako ich otvoril.
-Prečo.. prečo to robí ešte ťažšie?
Prečo nedokáže pochopiť že k sebe nepatríme? Muži.. nikdy to pre okolie nebolo prijateľné a nikdy nebude. Koho zaujíma, že ho milujem. Som proste chlap, tak nemôžem.
Nikdy mu nebudem môcť dať dieťatko, na ktoré by sa s láskou usmieval.
Nikdy pre neho nebudem dosť dobrý.
Ale to pochopí až keď vyrastie.-


-Nechcem byť s Lilith.. chcem byť s Ardianom..
Včerajšok bol taký nádherný.. najkrajší deň môjho života..
Bol to jediný deň kedy som sa cítil naozaj šťastný. Keď ma Ardian obijímal.
Cítil som jeho lásku.. že ma má naozaj rád.. tak prečo potom..-


-Mal by som sa ozvať Lilith.. že svadba bude na moje sedemnáste narodeniny.. síce mám teraz len krátko po pätnásť ale nechcem sa brať tak skoro..
Len aby vedela.. aby ju rodičia zatiaľ nevydali za niekoho iného..

A pustiť sa do práce. Koniec koncov, som teraz kráľ.
Na Ardiana musím zabudnúť..-

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu