My Lord XI

Toto som počúvala pri písaní..

O necelé dva roky neskôr, Eatonove sedemnáste narodeniny

-Tak ako pane? Ste pripravený na svadbu?-
-Ako sa ma môžeš len toto spýtať.. čo ty to snaď nevidíš ako ťa stále milujem? Ako môžeš byť jednoducho taký slepý? Nevidíš snaď, že na pravej ruke mám stále ten prsteň, ktorý si mi na ňu dal ty?
A najhoršie je, že ja stále vidím, že ty ten prsteň máš tiež. Ani raz som nevidel že by si ho nemal na ruke.
Tak načo toto divadlo? Prečo ani jeden z nás nepovie čo cíti naozaj? Prečo ti to nedokážem povedať?-
-Áno.- odpovedal jednoduchým jediným slovom.
-Tak ma prosím pane, nasledujte do koča.-


-Lilith je úžasná žena.. cez tie dva roky som ju stihol aspoň trochu spoznať.. ale nepriťahuje ma.. nechcem sa s ňou oženiť..
Robím to len aby som zachoval rod a aby sa naše rodiny nabalili peniazmi.. Pre nič iné.. Ja chcem teba Ardian..
Ten jediný deň keď si pil moju krv, keď sme sa milovali.. to bola jediná moja šťastná spomienka.-


-Aká irónia že nás ešte aj oddáva Ardian..-
-... beriete si slečna Lilith, pána Eatona Cobbalda?-
-Áno.- povedala rozplývajúc sa Lilith.
Eaton bol rád že je aspoň ona šťastná. Aj keď on jej city nikdy nebude schopný opätovať.
-A vy pán Eaton, beriete si slečnu Lilith Whittardovú?-
-Tak veľmi chcem povedať nie.. nechcem s ňou mať deti a kraľovať s ňou..
Nemilujem ju! Ardian!-
-.. Áno.- povedal ticho Eaton. Ozval sa potlesk divákov.
-Môžete pobozkať nevestu.-


-Zahrám to.. pobozkám ju..
Nech si aspoň ty šťastná Lilith.. aspoň jeden z nás troch.-


-Hej Lilith, čo to robíš?-
-Kreslím ťa.-
-Mňa? Prečo?-
-Rada sa na teba pozerám.. a okrem toho v hale ešte nemáš portrét.-
-Aspoň ušetríme na maliarovi.. ale je naozaj talentovaná.-


-Páči sa ti to?- nevinne sa usmiala.
-Je to krásne. Skvele maľuješ.-
-Ďakujem..- začervenala sa.


-Lilith.. počúvaj.. čo keby sme si dieťa spravili už teraz?-
-Už teraz? Ty chceš deti tak skoro?-
-Ty nie?-
-Jasné, ja sa teším, mám deti rada. Len ma to prekvapilo..
Tak dobre, prečo nie?-
-Chcem sa milovať s Ardianom.. tak strašne toto nechcem.. ale Ardian je už minulosť.. no ako sa s tým mám zmieriť, keď ho každý deň vidím pri sebe? Keď vidím ten jeho prsteň, ktorý má vkuse na ruke? A keď viem, že nemôžeme byť spolu.. Keď viem, že to proste tak nejde..
Čo asi teraz robí Ardian? Myslí na mňa?-


-Chúďa slúžka.. len ju využívam.. ale to preto aby som prežil.
Len chcem vidieť dieťatko môjho pána. Potom môžem šťastný umrieť. Šťastný, ako sa to vezme..
Čo si to nahováram? Chcem aby mal veľkú rodinu, ale na druhej strane..
Ja chcem byť s ním. Ale to nejde.. nejde to.. on musí mať krásne a zdravé deti, ja by som mu len zavadzal..
Až uvidím toho malého anjelika čo sa mu narodí.. potom môžem odísť, nech zabudne. Nech už si ten prekliaty prsteň dá konečne dole.
Je prekliaty, prekliaty našou láskou.-

 Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu