My Lord XII

Asi 2 mesiace po svadbe prišla Lilith k Eatonovi s veľkou novinkou, ktorá bola zatiaľ však úplne maličká.
-Eaton.. čakáme dieťatko!-
-Si si istá Lilith?- -Kiež by si si nebola..-
-Áno Eaton, je to už na 100 percent.-
-Budem otec.. je to zvláštny pocit.
Nemám rád deti, ale nejako sa na to malé aj teším. Bude mať predsa moju krv, nemôžem ho nenávidieť. Ale aj tak.. chcem vrátiť tie 2 roky.. chcem byť s tebou Ardian.. zase.-
Eaton vyšiel z izby a vyhľadal Ardiana. Zavolal ho k sebe do izby.


-Ardian, pamätáš si keď sme tu naposledy hrali šachy?-
-Áno Ardian.. naposledy sme tie šachy hrali pred dvomi rokmi.. odvtedy, všetko čo sme mali sa rozpadlo.. nič nám nezostalo.. len tie prstene ktoré obaja nosíme. Chýba mi to. Chcem si s tebou zase zahrať šachy. Hodiny sa s tebou rozprávať, ako kedysi. Všetko je to zničené. Kvôli tej jednej noci.. na ktorú nezabudnem nikdy.-
-Áno pane.-
-Prečo to skončilo takto?-
-Lebo sme nemali na výber.-


-Ale Ardian.. vždy máš na výber..
Lilith je teraz tehotná! Mohlo to byť všetko inak.. keby si chcel Ardian.. veď ja som upír, môžem kraľovať večne aj bez detí. A kto môže vedieť čo sa z toho chúďaťa dieťaťa narodí? Nemal som dávať dar života keď ja sám už nie som tak celkom živý.
Mohli sme byť spolu.. my dvaja!-
-Ale pane.. ja naozaj nemôžem..-
-Však ty len nechceš Ardian?-
-Akoby som mohol nechcieť.. milujem vás najviac na svete.. a preto som vás nechal žiť tento nový život.-
-Tak to nie je pane.-
-Tak zabudni konečne na to že si môj sluha! Že sme muži! Ardian.. stále ťa milujem.. chcem ťa cítiť pri mne.. prosím..-
-Pane, radšej by som už mal ísť..-
-To si naozaj teraz myslíš že ťa pustím? Nie, dnes odtiaľto neodídeš Ardian.-


Eaton sa postavil na špičky a začal Ardiana bozkávať. Tento raz mu to už stačilo, za tie dva roky poriadne vyrástol.
Objal Ardiana najsilnejšie ako vedel. Nechcel ho pustiť.
Ardian sa nebránil.
-Ľahni si do postele.- prikázal Eaton.
Ardian váhal.
-Je to príkaz, musíš.-
Ľahol si.


Eaton si ľahol na neho a zaprel sa rukou pod posteľ. Druhou mu hladil chrbát. Bozkávali sa, nekonečne dlho, pričom si postupne vyzliekali oblečenie.
-Viem že zajtra ráno tu zase nebudeš Ardian. Jednoducho to cítim. Viem, že je to všetko pre teba neprijateľné. Ale s tým sa nedá nič robiť Ardian. Nikdy to v sebe nezaprieš. Vždy budeme takí. Tak mi už neubližuj a buď tu so mnou do rána..
Prosím do neba aby si tu so mnou zostal navždy, prosím za hriech.
A či je hriech milovať? Keď nám to nemôžeš dopriať, ani jednému.
To som naozaj zhrešil len tým že niekoho viac milujem ako seba?
Čo si to za Boha? Keď dobrým berieš a zlým dávaš. Hráš sa s nami. Ubližuješ nám. Asi ťa to baví.
Prosím, chcem len šťastie. Chcem byť s ním. Zober mi Pane Bože všetko, len mi nechaj Ardiana.. alebo ma zabi.-


Eaton sa zobudil. Čaj ho čakal na stole.
-Nie je tu.. zase odišiel..-
Všetko ho bolelo. Nemohol sa ani pohnúť. Do srdca ho bodala bolesť ktorá sa rozptyľovala po celom tele.
-Prečo to nechápeš Ardian? Prečo to nikdy nepochopíš?
Je to také ťažké, že sa máme radi? Veď všetko to mohlo byť také úžasne jednoduché.. boli by sme spolu, bez Lilith. Len to komplikuješ.. a nikdy sa s tým nezmieriš..
Chcem umrieť.. všetko len ničím. Ardiana, Lilith, moje dieťa ktoré sa narodí bude pravdepodobne poloupír ako ja.. možno práve preto, že Ardian a ja sme monštrá.. by sme sa jednoducho mali držať ďalej od ostatných. Lebo ich len ničíme.
On ničí mňa, ja jeho.
Chrániš ma Ardian? Pred tebou?-


-Dobré ráno pane. Ako ste sa vyspali?-
-Nemusíš sa ma zo slušnosti pýtať Ardian, vieš ako to všetko je.-
Na tvári sa mu ešte stále leskli slzy.
-Pane.. je mi to ľúto..-
-To je v poriadku Ardian. Už ťa nechám napokoji.-

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu