Je to písané maximálne nasilu, tak je to aj také.
Je to už vyše 24 hodín čo Eaton letel. Zastavil sa pred veľkým kopcom kde bol už očakaváný hrad.
-Aj tak som hlupák že som išiel.. kto by sa dal dobrovoľne zabiť niekomu cudziemu..
Ale čo som mal spraviť? Sklamať ľudí a dať mu ďalšiu časť pôdy? Dopustiť vojnu a nechať všetkých akože hrdo umrieť?
Načo toľko strát, keď stačí aby som umrel ja. Nič viac nie je treba.-
Vkročil do hradu a išiel rovno za kráľom.
Eaton si ani nevšimol ako vyzerá, lebo už z diaľky prišiel so zvesenou hlavou a hneď ako bol blízko kľakol si.
-Tak takto vyzeráš? Zdvihni hlavu.-
Eaton zdvihol svoj pohľad hore.
-Hmm.. poď bližšie. Niečo pre teba mám.-
Až teraz si ho mohol Eaton poriadne pozrieť.
-Má náušnicu v nose.. aké zvláštne.. a tá jeho tvár.. určite má dobrú krv..-
Aj keď si to Eaton nechcel priznať, tento kráľ sa mu páčil. Najviac obdivoval jeho nahú hruď ktorú ešte zdôrazňoval náhrdelník.
Kráľ pripol Eatonovi na krk náhrdelník, ale úplne iný ako má on sám.
Pozrel Eatonovi na ruku.
-Ženatý?-
Prikývol.
-Ak sa to niekedy s Ardianom mohlo počítať za svadbu..-
-Máš aj deti?-
-Synčeka.-
Kráľ sa chvíľu kochal pohľadom na jeho dielo.
-Hmm.. sedí ti to.
Choď za prezliecť do izby kam ťa odvedú stráže, máš tam pripravené oblečenie. A potom príď za mnou do izby.-
Ešte pred obliekaním sa Eaton znechutene pozrel na oblečenie. A keď si ho obliekol, bolo to ešte horšie.
-Vyzerám ako pánska prostitútka.. mám príliž odhalené ruky, hruď.. a ten náhrdelník ku mne len pridáva ten celkový dojem.
Bojím sa.. bojím sa čo so mnou bude ďalej.
Aj keď to viem..-
-No poď ďalej, neboj sa.-
-On tu ma na stene putá a ja sa nemám báť..-
Eaton pomaličky kráčal dopredu.
-Kľakni si.- prikázal mu kráľ.
Eaton len poslúchal na slovo.
-Asi vieš na čo si tu, však?-
Prikývol.
-Tak môžeme začať.- chytil ho za vlasy a posunul mu hlavu dole.
Spoza chrbta vybral pásku na oči a zaviazal Eatonovi oči.
-Prečo toto?-
-Aby si lepšie cítil.-
Eaton ho začal uspokojovať ústami. Až ho kráľ zastavil, na jeho pokyn sa postavil a cítil ako ho posunul na miesto ktoré mu zviera jeho ruky.
-To sú tie putá?-
Kráľ ho pohladil po ruke.
-Nepáčia sa ti?-
-Hrozne.. ma z toho bolia ruky.-
-A zvládneš to aj bez nich?-
Eaton prikývol. -Keby som chcel utiecť, ani neprídem.-
Oslobodil ho.
Objal ho zozadu a pozeral z okna.
-Stále nad tým uvažujem Eaton.. máš manželku, synčeka.. prečo si tu? Nemohol si mi dať ďalšie územie? To si natoľko vážiš svojich ľudí?-
-.. Tú manželku nemilujem. A chcel som utiecť od osoby ktorú milujem.-
-Chýba ti?-
-Veľmi..- povedal so vzlykom Eaton.
-On plače..-
Kráľ mu rozviazal šatku.
-Dnes ťa nechám napokoji. Môžeš ísť.-
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
chidori
20. 7.júla 2010 15:23
nhhh to s tými zaviazanými očami keď ho... uspokojoval *ako slušne to napísala* mi pripomína viewfinder hm... ale to môže byť náhoda.
Napíš svoj komentár