My Lord XVII (The End)

Posledný diel.

18+
Bez komentára.


Eaton a Christian sedeli spolu na jeho posteli. Držal v náručí plačúceho Eatona.
-Prečo si s ním nešiel?- -Veď nie som slepý.. vidím že on je ten, koho miluješ. Nemám ti to za zlé Eaton.. veď fakt, že si ma nechal bozkávať ťa sa dá vysvetliť jednoducho - nemal si na výber. Keby si protestoval, donútim ťa.. Ale som rád, že najďalej sme zašli len k bozkom. Lebo tebe na ňom tak veľmi záleží, že by ti to bolo pravdepodobne ľúto, keby sme sa milovali.
Ale možno.. možno by si sa zamiloval do mňa..-
-To je komplikované..- odmlčal sa Eaton.
-Chcem to vedieť!-
Eaton si vzdychol. Začal rozprávať.
-Miloval som sa s ním.. dva razy v mojom živote.. a vždy ráno keď som sa zobudil, on tam nebol.. tváril sa že sa nič nestalo.. lebo zastával názor že my spolu byť nemôžeme.. máme prstene..-
Eaton ukázal svoju ruku Christianovi.
-Dal som mu ten jeho v deň našeho prvého milovania.. nikdy si ho nedal dole, no nikdy sme neboli spolu. A keby som s ním išiel tak.. len by mi to ubližovalo.-
-Ale ty ho miluješ Eaton.-
-Milujem ho a Christian to vie.. Ardian to vie.. cítim sa ako v pasci.. nemám kam ísť lebo všetci vedia to, čo nemal vedieť nikto.. už to nechcem ďalej.. najradšej by som umrel.. aj tak som zbytočný..-
-Choď za ním Eaton.-
Eatonovi sa ešte viac spustili slzy.
-Neplač,- pošepkal Christian a tuhšie ho objal. -A choď kým máš čas. Bež Eaton.-
-A.. a čo ty Christian?-
-Budem v poriadku.. chcem aby si bol šťastný, tak už konečne choď.-
-Ďakujem.. ľúbim ťa.- pošepkal Eaton a utekal preč.
-Škoda len že milovať bude predsa len vždy viac ako ľúbiť, Eaton.-


Ardian pokračoval v jeho ceste. Cítil, že každou sekundou vládze menej a menej. Cítil, že pomaly vysychá. Už dlho nemal nikoho krv. Mohol sa pred odchodom napiť slúžkinej krvi, ale nechcel. Umrie sám. Nechá za sebou prázdny, neschopný život. Mohol mať toľko veľa.. tú jedinú vec pre ktorú bilo jeho srdce.
A on ju odmietol.


Sadol si na zem. Chytil sa za hlavu.
-Už nevládzem ani kráčať..-
Rukami skĺzol dole a objal si kolená.
-Sedím tu ako malé dieťa. Čakám na zázrak. Alebo na smrť. Bez Eatona nič nemá zmysel..
Prepustil ma, kam by som aj tak išiel? Moja smrť je len otázkou času. A nie dlhého.. cítim to, že je už blízko. Vlastne sa teším, že všetko skončí. Že už na nič nebudem musieť myslieť. Pôjdem preč.. možno do pekla. Ale preč.. konečne.-

Ako Eaton letel vzduchom hľadal Ardiana. Mohla to byť už aj hodina. Keď uvidel na zemi čiernu škvrnu rýchlo k nej prišiel.


-Ardian?-
Ardian nepovedal ani slovo.
-Ardian ja.. stále ťa milujem.. vždy ťa budem milovať.. odišiel som od neho.. Ardian, prosím.. Prosím, neodchádzaj od našej rodiny.. to je jediné čo chcem Ardian..-
Začal si ho premeriavať očami.
-On sa už neleskne.. a ja ešte stále áno..-
-Ardian, čo sa s tebou deje?-
Stále mlčal.
-Ardian napi sa! Okamžite!-
Vyzeral že už ani nevníma. Eaton si k nemu bližšie kľakol.
-Ardian..- pošepkal a prešiel mu rukami po vlasoch. -Vyzeráš tak mŕtvo Ardian.. Žiješ ešte?- chytil mu srdce. Búchalo.
Eaton si rýchlo kúsol do ruky a vysal z rany krv. Pomaly ju predával Ardianovi cez bozk.
Ardian si kľakol. Pomaly zatvoril a otvoril oči.
-Ardian?-
Rýchlo schytil Eatona.


Dravo sa mu zakúsol do krku. Zuby zaryl najhlbšie ako vedel.
Eaton zastonal.
-Konečne.. prejavuje aspoň známky života.. nech len pije.. ja mám tej krvi dosť..-
--


Eaton cítil ako Ardian vyťahuje zuby. Začal mu jemne zlízavať krv z rany a z krku.
-Ardian.. vrátiš sa späť k nám?-
-Áno.. pane.- povedal po očistení Eatona od krvi.
Eaton zaboril ruky do jeho vlasov, ktoré vyzerali tak nádherne ako kedysi, keď nosil cop. Pripomenulo mu to tie časy, keď si navždy sľúbili lásku. Keď sa prvý raz milovali. Chcem ich tak veľmi vrátiť.. prežiť to aspoň raz, znova..
-Ardian.. miluješ ma ešte?-
Tak naivne sa pýtal. Takisto ako keď sa ho prvý raz pýtal či k nemu niečo cíti. Pýtal sa ho to znova a jeho srdce išlo vybuchnúť. Od tej nervozity.. od bolesti. Ktorú ešte len očakával.
-Ja.. áno pane.-
-Prečo spolu nemôžeme byť naveky Ardian? Budeš u nás bývať.. Lilith nič nezistí, ona je príliž slepá.. Rod som už zachoval.. prosím Ardian..-
-Pane, ja..-
Eaton sa k nemu prisunul bližšie a pozeral mu do očí. Ardianovi sa oči leskli, zato Eaton už plakal.
-Aký má tento svet zmysel bez lásky Ardian?-
Obaja boli ticho.
-Je to už tak Ardian.. nič s tým nespravíme.. milujem ťa. Možno to tak nikdy nemalo byť, ale je to tak. A ja.. nechcem to zahodiť..
Láska je taká nádherná vec Ardian.. nič nie je väčší hriech ako zabiť ju.. a ja nechcem..-
Nebolo potrebné viac slov. Eaton sa prisunul bližšie k Ardianovi a pobozkal ho. Aj Ardian uvidel že už nemá zmysel niečomu vzdorovať. Bozkávali sa tak hladno a vášnivo ako nikdy. Rýchlo zo seba vyzliekali oblečenie.

Už nemohli dlhšie čakať. Čo bude zajtra? Možno nič.. a preto, pokiaľ sú tu..

Ardian ležal na Eatonovi a bozkával ho, hladil mu chrbát. Postupne sa posúval s ústami nižšie, bozkával mu krk, hrudník, brucho. Naslinil si prsty a začal ho pripravovať na jeho vstup.


Slnko zapadalo.
Milovali sa v západe slnka na jeseň. Vonku bola zima, no to im bolo jedno. To naozaj nebolo dôležité. Ich telo bolo jedno.
Možno to tak nikdy nemalo byť.
Ale už sa to stalo.
Je to jednoducho tak.
A preto, berme svet taký aký je.
Lebo ho nikdy nezmeníme.


-Ardian, prisahaj mi že tu ráno budeš..-
-Prisahám pane. Navždy.-

The End

 Blog

33 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu