Včera som ťa stretol. Viem, že každý deň máš veľa takých stretov, a že sú ti jak tieň. No ja som trošku mimo. A pozorujem ľudí. A minútu za hodinou spomienkami blúdim. Niesla si parazol. A v kruhej ruke tašku. A potom som zamrzol. A zabudol sa trošku. Zabudnem na nádych. Zabudnem tĺcť srdcom. Zabudnem na výdych a chcem pískať štetcom. Zabudnem aj na to, že pre teba som tieň, že hodnotu má zlado, že aký je dnes deň. Zabudnem na všetko. Aj na parazol s taškou. No tie tvoje oči.... Tak na tie asi ťažko... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj