Začalo to (podľa mňa) nevinným klamstvom (priateľovi), že som v prvom ročníku spravila Matiku dvojku. Áno, klamala som, aj jeho mamu, všetkých, a to len preto, lebo som nechcela počúvať, že som blbá, že som sa mala viac učiť, že radšej robím hovadiny ako by som sa mala učiť a myslím na somariny ako by som sa mala učiť. A tak, aby som sa vyhla takýmto rečiam, klamala som.
No priateľ ma odhalil, áno, ten blbý facebook ma prezradil, keď videl, že sa dohadujem so spolužiačkami ako si mám zapísať túto nešťastnú matiku do indexu. Hm, stalo sa. Mrzí ma to. Povedala som mu, že som to urobila len preto, aby som nemusela počúvať tieto "reči". Verte či nie, mám ich plné zuby! Počúvala som takéto drýsty niekoľko mesiacov a mám dosť.
Povedala som si, (aj jemu samozrejme) že už klamať nebudem.
A zas.
Minulý (študentský) utorok, ako som bola na priváte, ma baby vytiahli do miestneho baru, že dávajú k drinkom mikulášske čiapky. Aj so si povedala, jej, super, toto mi chýba, červená bielizeň a bude "žúžo" s miláčikom. Toto všetko ale zapríčinil jeho kamarát, keď som sa ho spýtala, čo mám ešte drahému dať pod stromček, a on mi poradil, že SEBA. Tak som realizovala. A toto mi prišlo vhod.
Lenže, zas ja klamárka, aby som nemusela počúvať že zas si tam nájdem nejakého fešáka, že ho vymením za iného, že či som sa tam s niekym bozkávala a podobne, radšej som ho oklamala, že idem o 21,00 spať. No to viete, že mi neuveril, keď si každý deň píšeme do polnoci. Aj tak bolo, napísal, že, "tak sa zabav". No ja nič, stále som si húdla svoje, že idem spať lebo ma bolí hlava.
Klamárka jedna hnusná! Je mi zo seba špatne! No na druhý deň ma čakala správa, že "ako bolo"-...hmm, vyhovorila som sa na jeho bujnú fantáziu...lenže, včera, prišiel domov a....
Zas sa ma to opýtal, povedal, že mu nevadí keď idem von (no jasné) len aby som mu to povedala. Bolo mi zle samej zo seba. Nechcela som to!!!
Vždy som chcela, a aj chcem, aby sme mali krásny vzťah, založený na úprimnosti, otvorenosti, dôvere. (on taký je) Toto je moja túžba! TAK SA UŽ SPAMATAJ HOLKA !
Ale večer, keď sme dali spoločnú vaňu, zas toto...ale, natoľko mi záleží na našom vzťahu, nechcem ho stratiť, to by som už vážne nemala pre koho žiť (keď ma odmieta aj rodina)..tak, veľmi ťažko, dívajúc sa do vody...povedala som mu ako to je. Že nič zlé som nerobila (lebo to ho hneď napadlo keďže som mu to nepovedala), len že radšej sa vyhnem priblbým rečiam, a takto, klamstvom, pre mňa je to lepšie. No nie pre NÁS! Počúval ma. Dúfam, že ma pochopil, je to pre mňa ťažké!
Toľko zlých vecí som počula na seba, že takto som sa obraňovala, aby nebolo na mňa ešte viac zlých vecí. Dúfam, že ma pochopil. Dúfam, lebo ho milujem, a nechcem ho stratiť! Dúfam, že mi dá ešte šancu. Dúfam, že mi dokáže ešte dôverovať. VEĽMI DÚFAM!
Radšej, aj keď to bude zlé, poviem mu to. Aspoň budem úprimná. Musím. DOKÁŽEM TO!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár