Miláčik, už príď! Tak moc mi chýbaš! Neskutočne, neuveriteľne, obrovsky...

Príď, potrebujem, aby si ma objal, pobozkal, vzal do náručia, aby som sa mohla vyplakať na tvojej veľkej hrudi. Som tak smutná, unavená, nervózna, v strese. Všetko sa to vie nakopiť naraz...prečo...

Ach, aj tak sa najskôr budem tešiť pri mne, z celého srdiečka ťa milujem a zbožňujem. Chcem sa dívať do tvojich krásnych hnedých očí, cítiť vôňu tvojho tela, bozkávať tvoje plné pery a držať ťa za tvoj sexi zadok....

Príď už, po tých dlhých týždňoch čo si v práci (áno, ja viem, musíš pracovať takto na kamióne, na dlhé turnusy, aby sme mohli platiť hypotéku na náš krásny domček, aby sme mali súkromie)..tak príď a pomiluj ma ta, ako to vieš len ty.

Teším sa na teba, na nás...ako si vychutnáme spoločné chvíle...

Pripravím vaňu, sviečky, víno, tak, ako to máš rád a budeme sa kúpať spolu...

Kúpila som si mikulášsku čiapku, červené spodné prádlo a prekvapím ťa dúfam, že ťa to poteší

Vždy, keď na Teba myslím, mám úsmev na tvári, srdce mi poskočí...ty si moje všetko, bez teba môj život nemá zmysel...

 Blog
Komentuj
 fotka
upirka113  7. 12. 2011 20:18
krásne íha Sládkovičovo
Napíš svoj komentár