Život ma nezmenil. Život ma učí stále novým veciam. Ako čeliť životným ťažkostiam, čo znamená starať sa o svoju domácnosť, platiť účty na dom...tak veľmi by som sa chcela o týchto veciach poradiť s mamou, ale ako, keď sa so mnou nebavia odkedy som odišla...
8 mesiacov. Prečo sa neozvali. Prečo mi nezdvihli telefón. Prečo mi mama poslala naspäť list, a ešte k tomu neotvorený. Prečo sa o mňa nezaujímali, či som skončila prvý ročník na výške, či som vôbec zdravá! Nič, proste nič! Toto im nezabudnem, nikdy.
Viem, že aj ja som spravila chybu, ale takto, veď sme spolu žili pod jednou strechou 20 rokov, tak prečo takto...ako mohli zabudnúť...prečo ma mali totálne na háku...neprešiel deň, aby som na nich nepomyslela...
Pred pár dňami som im volala, konečne zdvihli. Môžem prísť domov. No povedala som im, že už nie bývať, len na návštevu. Už to nikdy nebude ako predtým. Ja mám svoj domov teraz inde, na druhej strane republiky a som šťastná s priateľom.
Pôjdem tam o týždeň...bojím sa, mám strach...vydržím počúvať zas tie isté výčitky??? zvládnem to??? Musím. Chcem. Musím a chcem ich vidieť...po takom dlhom čase. Bude to boj nabitý emóciami. Zároveň sa na ne teším, veď tak mi chýbajú!
Ešte, že je tu ON. Môj pokladík. Môj miláčik. On stojí vždy pri mne, pomáha mi, mám v ňom oporu. Ďakujem, že si! A už sa vráť domov! Chýbaš mi"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár