Ilúzia Osamelosti ....

Láska je občas osamelá cesta...
Díva sa na teba z vrchu a niekedy Ti vánok sem tam priveje ...
A už aj sa poberá preč..
Nemám rada, prosto nenávidím..
Keď láska príde a odíde...
Keď sa dívam na Mesiac o pol noci,
Plačem..
Premýšľam...
Uvažuje....
Zvažujem...
Prichádzam na to,
že potrebujem hlas tvoj zas a znovu počuť...
Potrebujem počuť ako dýchaš...
V noci vedľa mňa...
Cítiť tvoje teplo a chutnať zakázané ovocie...
Proste TEBA..
Slovom jedným povedané...
A teraz len tak,
Sama v temnote,
Sedím a držím sama seba v ruke..
Pýtam sa :
„Bolo potrebné a až tak dôležité zájsť až tam a potom len tak ma odkopnúť?!“
Len ty ma môžeš a dokážeš zas uzdraviť,
Ako v tedy keď lietali sme v nebi..!?!
Nebola to síce doba dlhá,
No krásna sťa farba čierna!
Veril by si, že dokážem držať tu osudnú noc v TEMNOTE?
Ako škrupinka vajíčko v jednej kope?
Ako plod jadierko v jednom mieste!
Ako ja teba v jednej komôrke srdca a časti svojho myslenia!
Ako.. proste ako...
ako ani nevieš čo!!
Že jedným dychom,
Nedokážem sa spať donútiť,
Bez myšlienok čiernych len tak stúpiť,
Nedokážem len tak po vode behať,
ako anjeli po zemi nedokážu lietať!
Nedokážem....
ako čert nedokáže pravdu hovoriť,
Ako človek nedokáže neublížiť..
Ako.. proste ako celý svet dokáže ublížiť..
Nechal si ma len tak stáť na mieste,
Do zeme sa dívať,
Ako zviera niečím odvrhnuté,
Ako smietka vetrom zabudnuté!
Ako..proste ako niečo úplne nepotrebné....
Mám kopec myšlienok,
ucelených celkov,
do jedného!
O mne a tebe!
Tebe a mne!
O nás dvoch.....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu