Tento článok je písaný z nemocničného lôžka a je venovaný všetkým, ktorý prežili nástrahy slovenského slnka a aj tým, ktorí mu padli za obeť a teraz ležia v nemocnici a obšťastňujú svojim zjavom sestričky .
Tak, je tu leto , čas dovoleniek, prázdnin a cestovania. Tento rok som sa rozhodol, že dovolenku strávim doma. Keďže študujem a bývam ďaleko od domova, neviem si predstaviť krajšiu dovolenku. Liptov je krásna časť Slovenska, preto sa tam vždy rád vraciam. Najväčšou výhodou je podľa mňa chladnejšia klíma. Ja sám veľmi zle znášam púštne 50 stupňové horúčavy.
Aké je ale moje prekvapenie, keď v mojom byte je 32 stupňov večer o deviatej a ja mám na ramenách zošúpanú kožu . No jednoducho som nešťastný z toho, že doma sa to podobá na nejakú africkú dedinu. Ešte aj sused po návrate z Kene občas bubnuje po večeroch na tamtamy. Ako spieva Ivčo Tásler, pred svetom neutečiem. Takže doma sa cítim ako v Afrike .
Ale to by mi až tak nevadilo, veď zasa to teplo nie je až také najhoršie, najmä kvôli minisukničkám ho my chlapi radi prežijeme . Najhorší a priam osudný bol pre mňa deň na kúpalisku. Veľký frajer z teplých krajín prišiel pozrieť tučniaky a polárne medvede na Liptov . Samozrejme, že nejaký ochranný prostriedok na kožu nepoužívam, veď načo. Na brigáde aj tak chodím v obleku a slamennom klobúku . A to bola chyba.
Kým som natieral dievčatám chrbát nejakým mastným svinstvom s SPF 26, ja som si vychutnával cigaru a odháňal otravný hmyz. Celý deň som strávil vo vode. Podvečer som mal už problém s koordináciou pohybov a večer som už nebol schopný ani sám stáť na nohách. Tak ma kamarát odviezol na pohotovosť, keďže som už mlel z posledného. Lekár, mladý doktor univerzálnej medicíny na mňa vytreštil oči a hovorí, že patrím na oddelenie popálenín, ja som vtedy už nevnímal ani studené ruky sestričky na mojej ruke. Len som vraj stále bľabotal, že nech ma odnesú k šamanovi, že on vie čo má robiť.
Po krátkom vyšetrení sa všetci prítomní zhodli, že mám úpal a že som mierne popálený a tak si ma nechali na noc na pozorovanie. Ráno to bolo naozaj kruté prebudenie. Cítil som sa ako po opici a nevedel som, čo sa stalo, len to, že som šoféroval auto. V tej chvíli som sa zľakol, že sme mali nehodu, ale to už vbehla do izby usmiata sestrička a začala mi natierať ramená niečim chladným. Strašne sa zo mňa smiala, aký som hlúpučký, že idem na kúpalisko bez čiapky a opaľovacieho krému, vtedy som všetko pochopil a keby som sa necítil ako Nikky Lauda po nehode, tak by som sa aj ja zasmial. Keď mi všetko vysvetlila, tak som už bol spokojný a žiadal som lekára, aby ma pustili domov, veď najlepší liek na všetky choroby je predsa pekné dievča a v nemocnici pekné dievčatá majú veľa práce a tak nemôžu liečiť pacientov . Na to sú lekári a ich metódy s injekciami a infúziami sa mi zdajú nepríjemné .

 Blog
Komentuj
 fotka
livkaaa  24. 7. 2007 14:22
teeeeda...
 fotka
verculka89  24. 7. 2007 18:51
Jejda, to sa ti naozaj stalo... ?! ... nabuduce si pamataj u nas je teplepsie ako v najznamejsich letnych letoviskach... ani Afrika na nas nema



Prajem skore uzdravenie...
Napíš svoj komentár