Miesto : Púšť - okolie mesta Tiaret (?Sahara?)
Čas : Začiatkom 21. stor.

Hmm, v dobe satelitnej navigácie sa európanovi žije ľahko.Veď Nemci montujú navigačný systém už aj do tých malých krabičiek od topánok (tuším Smart to volajú). Ale predstav si, že sa zrazu ocitneš v neznámej krajine, v kraji, kde ti je navigačný systém úplne nanič, keďže ti ukazuje smer priamy a pred tebou je rieka,duna,koniec cesty,alebo iná neprekonateľná prekážka .

Tak sme sa raz s veľkým šéfom Abdulom vybrali na výlet, chápeš keď vela robíš, treba pauzu. Samozrejme vo svojej naivite som očakával more a polonahé európanky . Ale to by nebol Ab,aby nevymyslel dáku howadinu. Takže ma čakali 3 dni v púšti a jeho dve krásne sexi neterky disappointed:vek 14 a 16 - to znamená, že už boli staré dievky, neboli totiž vydaté), samozrejme, že som vedel, že ich aj tak neuvidím, keďže Abov brat je strašne nábožensky založený a ešte k tomu rasista. Ale chcel som písať o ceste. Takže Above Mitsubishi disponovalo okrem klimatizácie aj nemeckým navigačným systémom. Vraj aha, aj Alžírsku hranicu to ukazuje .NIč neukazuje Alžírsku hranicu v strede púšte len ten malý zázrak namiesto autorádia, no to som mu strašne žral.

Pobalil som si veci(Vraj, načo mi je basa minerálky??) a ráno o piatej sme vyrazili. Podľa navigátora sme mali doraziť do cieľa o 6 hodín. Nuž žiadny problém, akurát na obed, dáme si nejakú kozu,alebo nejaké iné úbohé zviera, ktoré bude mať radosť z našej návštevy a posedíme a pokecáme . To bol plán, samozrejme, kto cestoval púšťou podľa NEMECKÉHO navigačného systému, určite vie, že sa musí stratiť. Tak sme sa stratili aj my . Po 7 hodinách blúdenia a skúmania všetkých odbočiek sme sa rozhodli, že počkáme na nejaké auto a opýtame sa. Najbližší človek išiel okolo za 5 hodín. Ab sa ho pýta, že kadiaľ? A on, že rovno. Nuž tak rovno .Zaradiť jednotku a pome, ten milý ujko v modrom turbane nám ešte aj so zlatozubým úsmevom zakýval. ROvno bolo samozrejme h...o. Akurát nejaká dedina, konečná stanica všetkého. Chápeš za šopou už len púšť. Rozhodli sme sa, že prespíme a zoženieme mapu, keďže od 5 popoludí Abovo Mitsu už nedisponovalo navigačným systémom, ale sochárskym výtvorom jeho päste .

Na druhý deň, nádherne zmrznutý sme išli hľadať mapu, hneď v prvom dome nás pohostili čajom a ujko v turbane nakreslil cestu. Tak sme sa s vedomím už len 100 km dlhej cesty vybrali krížom cez púšť. Aby sme sa cestou nenudili, po 30km sme dostali defekt.Obyčajný úbohý defekt . Samozrejme to by nebol Abdul,aby mal v aute zdvihák. Tak sme zasa čakali. Tentoraz so šťastím išiel okolo ujko na ťave(alebo to bol poník?), tiež v modrom turbane. Vraj, polhodinku po ceste je dedina a tam určite bude niekto, kto nám helfne. Tak sme sa vybrali peši proti slnku. Po dvoch hodinách nám došlo, že dedko si z nás robil kozy a my sme šlapali späť k autu. Pravdaže auto bolo komplet vybrakované,ešte aj posledné 2 fľaše vody tie svine zobrali. V toľkom neštastí,keď som už pomýšľal na samovraždu, išlo okolo auto a v ňom dobrý človek(bez turbanu a s blond vlasmi), nejaký francúzsky učiteľ na poznávacej ceste, tak nás hodil do toho Tiaretu a my sme sa konečne mohli okúpať a najesť, aj keď bol výlet drahý, lebo odťah samozrejme nestál 30 Eur, ale nakoniec sme boli aj tak radi, že sme to prežili a nezožrali nás škorpióny, alebo hady, alebo čo za háveď sa to v púšti nachádza ...

Ponaučenie: Nikdy never v púšti ujkovi s milým úsmevom a modrým turbanom. Nikdy necestuj nikam s magorom,ako je Abdul. Nikdy sa neriaď v Maroku alebo inej krásnej krajine podľa nemeckého navigátora.
P.S. : Nikdy necestujte sami púšťou, bez domáceho sprievodcu, je to životu nebezpečné a takýto happyend sa nemusí opakovať

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár