V čom je zmysel hodín??? Hodiny sú tu na to, aby merali čas, aby sme nezmeškali lietadlo, aby sme vedeli, koľko ešte treba čakať na lásku, ale ten pravý zmysel hodín si len málokto uvedomuje. Hodiny sú tu preto, aby sme vedeli o koľko časových jednotiek sme zasa starší. Preto, keď si čoraz akútnejšie uvedomujeme svoj vek, snažíme sa zachytiť každú vlnu mladosti. Takisto aj moj kamarát zovšetkýchnajväčší Mário.

Mário je strašný pacient, ale to, čo minule zasa predviedol, to bolo veľké číslo aj na neho. Sedíme si tak v reštike a špekulujeme, kde ešte zbaliť nejaké baby, čo by skočili na jeho vždyčerstvookúzľujúci šarm. A tak sme sa rozhodli, že sa vyberieme na Východné Slovensko, veď pekný kraj to je, nie??? Tak sme zabalili nejaké tie potrebné hlúposti, naskočili do skoroauta a už sme sa závratnou osemdesiatkou rútili z mesta na vidiek(presnejšie do Michaloviec). Tu som zistil, aké je to skvelé, že už máme dialnicu až po, no skoro až tam.

Vraj Zemplínska šírava je fajn miesto, kde zabiť nudu a zbaliť nejaké to milé dievča. Nuž teda, naposledy som tam bol v letnom detskom tábore asi pred ehm 13 rokmi a vtedy tam bolo fajn. Dnes sa tam už nedá plávať a aj tie služby, no mohlo by byť lepšie. Tak sme sa s Máriom rozhodli, že prespíme v stane. Samozrejme, že hneď ako sme začali variť polievku na úžasnom plynovobombovom variči, začalo pršať. Tak sme ho skryli do stanu a rozložili pahrebu, že upečieme čerstvovykopané zadarmokúpené zemiaky . Čo by sme to boli za cowboyi, keby sme nemali liter poriadnej whisky? Tak kým sa zemiaky upiekli, už sme boli spití strašným spôsobom.

Chutné zemiaky a pol litra whisky sa na mne podpísali a tak som sa odobral do stanu. Mário medzitým zbalil nejakú okoloidúcu babu, neidentifikovaného pohlavia a farby pleti a tak sa tam vonku zabával. Po čase ho to omrzelo a vliezol do stanu. Zavadzajúci plynovobombový varič vyniesol von zo stanu a zaľahol. Ja osobne som sa zobudil na bohovskú ranu. Ten ignorant jednoducho kašľal na všetky fyzikálne zákony o rozpínavosti plynných látok a zaparkoval tú bombu rovno do pahreby.

Z variča ostala kopa šrotu a úlomok z bomby rozbil sklo na aute nám a aj susedom. Takže sa o 10 minút zjavili floydi a my sme pekne do rána bieleho vysvetľovali, prečo sme sa pokúšali vyhodiť do vzduchu ohnisko.

Ako vždy, keď niekam idem s Máriom, nezbalili sme žiadne baby, museli sme dať opraviť sklo na aute a s dlhým nosom sme sa vrátili do Mesta.

P. S.: Ak niekto vie, kde by sa mohol môj kamarát Mário liečiť, prosím poraďte

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tanicta  21. 9. 2007 23:15
to si tie pribehy vymyslas ci to fakt?? som z teba uplne uz zmatana...
Napíš svoj komentár