Vonku prší.
A nielen vonku, ale aj v mojej duši. Tak ako dážď zmýva z okien prach, tak aj z mojej duši lásku, ktorú som v sebe mala až do tohto okamihu.
Vonku sa blíska.
Blesky neustále pretínajú oblohu. Tak aj v mojej hlave sa objavujú takéto blesky. Záblesky v ktorých vidím akú-takú nádej, že sa všetko na dobre obráti. Ale trvá to len okamih a myseľ sa zase zastrie čiernou farbou.
Vietor fučí.
Rozfukava všetku špinu navôkol. Aj vietor vo mne odfukáva všetky spomienky. Spomienky, ale spomienky ktoré boli príjemné, na ktoré som veľmi rada spomínala, už sú preč. Ostali len tie, na ktoré myslieť nechcem. Spomienky plné žiaľu, bolesti sklamania.
Už chcem aby opäť vykuklo slnko. Slnko vonku, na oblohe, ale aj to slnko, slnko ktoré sa skrýva niekde vo mne, niekde v hĺbke môjho srdca, v hĺbke mojej duše.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár