V rukách som zvierala list a snažila som sa ho nezničiť skôr ako mu ho dám. Krížom cez mesto som zamierila k podniku, kde zvykol chodievať s kamarátmi. Keď som prechádzala cez námestie všetky oči sa upierali na mňa. Je mi jasné, že vybrať sa v piatok večer do mesta v dlhých čiernych šatách nie je celkom normálne, ale mne to bolo v tej chvíli jedno.
Prešla som dlhou ulicou, až k tomu baru. Poprosila som nejakého chalana aby sa pozrel dnu či je tam Peťo a ak áno nech mi ho zavolá. Čakala som vonku, krčila obálku a snažila som sa nemyslieť na to, že mi je zima. Keď konečne vyšiel von pozrel na mňa a skoro zabudol zavrieť ústa.
- „Ahoj, čo tu robíš a kde ideš takto oblečená?“ bolo vidieť, že nevie, čo sa skôr spýtať. Určite nečakal, že keď vide von budem tam ja a ešte k tomu oblečená ako čierny anjel.
- „Idem za tými s ktorými mi vždy bolo najlepšie, ale predtým som ti chcela dať ešte tento list. “ Nakoniec som mu dala ešte letný bozk na ústa a dodala : „Zbohom,“
Zmetene pozrel sa na list, chcel niečo povedať, ale ja som už bola za najbližším rohom.
Tak a teraz sa už môžem vydať na cestu, ktorú som si vybrala...
Keď sa Peťo konečne spamätal otvoril list a začal čítať:
Drahý Peter,
Keď čítaš tieto riedky pravdepodobne už nie som medzi živými. Týmto listom ti nechcem nič vyčítať, ani ťa z ničoho obviňovať, chcela som sa len rozlúčiť a poďakovať. To, že si vezmem život som sa rozhodla už dávno. Predtým som však chcela zažiť lásku a vďaka tebe som ju aj zažila. Pre teba to možno bol len letný románik, no pre mňa to bola posledná skladačka môjho života. Neskôr som sa do teba naozaj zamilovala a začínala som veriť, že možno život má zmysel. Netrvalo dlho a sen sa skončil - nechal si ma. Preto som sa rozhodla vrátiť k môjmu pôvodnému planú – zomrieť ,ale s láskou v srdci. Dnes už viem, že to tak malo byť a som rada. Prajem ti aby si našiel konečne tú pravú a s ňou aj šťastie, ktoré si určite zaslúžiš. Avšak, aj napriek tomu si myslím, že už nikto ťa nebude tak milovať ako som ťa milovala ja a ako ťa budem milovať aj zo záhrobia. Zbohom láska moja...
Kráčala som hore chodníkom a nevedela som sa dočkať toho pohľadu, keď uvidím naše mesto z vtáčej perspektívy. Konečne som dorazila na miesto. Neviem čí nápad bol umiestniť cintorín tak aby bolo vidno na celé mesto zhora, ale bol to génius. Bolo to presne ako v mojich snoch. Stála som na cintoríne v krásnych čiernych šatách, vietor mi rozfúkaval vlasy a ja som sa pohľadom lúčila s mestom. Sadla som si pod strom do lístia, zavrela oči a počúvala som ako nádherne znie ticho. Vtedy mi prvý krát vypadla slza. V ruke som zvierala ruženec tak silno, až mi z miesta kde sa mi zarýval krížik do ruky začala tiecť krv. Posledný krát som sa pozrela na krásnu prírodu okolo seba, usmiala som sa a spokojná a zmierená so smrťou som si vybrala fľaštičku s jedom...
...no a teraz neviem ako to mam zakoncit ci ma zomriet a on ju najde mrtvu alebo pride skor ako to vypije.Este ma aj napadlo ze to urobim v style Romea a Julia a ze on sa zabije tiez ked ju najde...skuste poradit
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
crca
10. 11.novembra 2007 23:09
nech neumrie
2
No asi bych tiež radšej brala kebyže ostane nažive...ale tak je to tvoj príbeh a mno rozhodni sa sama...
3
eweiem myslim si že by asi nemala umrieť...možno by si on mal uvedomiť že ju miluje alebo to je jedno len nech neumrie ked som to už začala čitať tak sa to nesmie zle skončiť
6
reálny záver? ona zomrie,milujúca,utrápená..a on? chvíľu ho to bdue trápiť a potom sa na ňu vyjebe a žije Ďalej tak,ako doteraz..
7
hm velmo zaujimave. pekna poviedka a ako aj ostatne tvoje diela je tak trocha pesimisticky ladena, mohol by konecne prist zvrat a nastat pozitivny koniec...
8
sice to co Mujarca ( neviem kto to je ) napisa/a ..mi je akesi povedome k tomu to svet, ja by som chcela aby nezomrela ale aby on prisiel za nou a zachranil ju, hoci mozno by uz nemuseli byt spolu, ale mohli.... (aby Chiqita mohla dalej spokojne zit )....
10
...pevne rozhodnutá otráviť sa a skončiť môj útrapný život som fľaštičku otvorila...no v tom prišiel on..peter..akoby vedel čo si myslím...čo cítim...čo viem...a čo chcem urobiť...vzal si flaštičku a povedal..ja som ta zranil...ublížil ti..ja si zaslúžim zomriet nie ty...vypil jed a zomrel ..ona celá v smútku čo robiť by mala... plakať začala...prečo on ten koho lúbila zabil sa prenu?...prečo jej to urobil? tú otázku nemu opakovať si stále chce ..no viac ako smútok prekonáva v jej srdci nádej že raz stastne bude žiť...bez neho ale s ním..v srdci ukritým
11
suzik 12 pekny zaver vymyslela ale ja by som to esteponatahoval ako ten sople co mam v nose...
takze ona by sa smozrejme nenapisla jedu len by ho vyliala a robila sa mrtvou a cakala na peta ci ju najde a ako bude reagovat...
ten by nevedel co ma robit najprv by sa opil a keby bol totlane v kom spadol by na cestu a fajne si udrel hlavu...
rano by sa v nemocnici zobudil s bolavou a obviazanou hlavou a napadlo byho ze hento dievca akoze ty slo na cinter... tam ona premrznuta lebo ostala tam cakat a v noci bola zima tak ona zaspala a samozrejem zomrela na podchladnutie aj ked on si myslel ze vypila jed... peto by sa zosalel lebo si uvedomil (po tom udere do hlavy zabilo by mu to neake bunky tak by nemam zabrany) ze ju miluje kao nikho na svete...(okrem skrecka co sa u obesil ked mal 5 rokov)... a zacal by si hlavu trieskat o najblizsi pomnik a zabil by sa tak... samozrejme tam by nebol nikto pochovany a rodicia tych dvoch deciek co sa akoze lubili by ich dali pochovat do toho hrobu nad ktorym je pomnik od petovej krvy.
no a posledna veta celeho pribehu...
lubili sa az na smrt
takze ona by sa smozrejme nenapisla jedu len by ho vyliala a robila sa mrtvou a cakala na peta ci ju najde a ako bude reagovat...
ten by nevedel co ma robit najprv by sa opil a keby bol totlane v kom spadol by na cestu a fajne si udrel hlavu...
rano by sa v nemocnici zobudil s bolavou a obviazanou hlavou a napadlo byho ze hento dievca akoze ty slo na cinter... tam ona premrznuta lebo ostala tam cakat a v noci bola zima tak ona zaspala a samozrejem zomrela na podchladnutie aj ked on si myslel ze vypila jed... peto by sa zosalel lebo si uvedomil (po tom udere do hlavy zabilo by mu to neake bunky tak by nemam zabrany) ze ju miluje kao nikho na svete...(okrem skrecka co sa u obesil ked mal 5 rokov)... a zacal by si hlavu trieskat o najblizsi pomnik a zabil by sa tak... samozrejme tam by nebol nikto pochovany a rodicia tych dvoch deciek co sa akoze lubili by ich dali pochovat do toho hrobu nad ktorym je pomnik od petovej krvy.
no a posledna veta celeho pribehu...
lubili sa az na smrt
13
ked uz, ja by som to nechala otvorene, tak ako to je, nech si kazdy domysli svoj koniec, kazdopadne ci to uz nechas v tejto podobe alebo tak hocico dopises, aj tak to bude klasicky "americky" romanticky pribeh...
14
hmm...nemam slov...to je...no ja uz ani newem co povedat...je to smutna poviedka, ale plna lasky...nekonecnej, pre ktoru je clovek ochotny aj zomriet...a...ja sam teraz ani newem, ako by som to ukoncil, myslim tu poviedku...aj ked k smrti mam velmi pozitivny vztah, a ovela viac pozitivnejsi, ako k zivotu, povedal by som...ale naozajj, vobec newem, ako by som to ukoncil..je to na tebe...nech sa to skonci ako len chce...bude to nadherne...
Napíš svoj komentár