Dostala sa na vysnivanu strednu skolu. Odbor kozmeticka. Vzdy tuzila mat vlastny salon, vlastne zakaznicky. Taky maly kusok zenskeho sveta, kde by sa mohla ukryt pred ostatnymi. Bola totiz samotarka. Ale ani nie tak vlastnou vinou. Snazila sa zapadnut. Uz na zakladke sa jej to na chvilu podarilo, ale ako rychlo to prislo, tak rychlo to odislo.
Prvy den na strednej chcela urobit dojem. Ale vlastne nielen v prvy den. Dobre vyzerat, a zaroven sa aj dobre ucit chcela stale. Nasla si tam aj zopar kamaratiek. Casom myslela, ze im moze naplno doverovat, ale to mohla iba jednej z nich. No nastastie to vcas odhalila. Odhalila, ze v skole nikdy niesu kamarati naveky, ze si musi davat pozor na to, co povie. Aj pred dobrou kamaratkou.
Raz sa vsak dievcata rozhovorili o tom, kto ma doma kolko aut, aky dom...Nenavidela tieto "zmysluplne" reci. Takze vzdy, ked na tuto temu prislo, vzdialila sa. Ale teraz tam ostala, takze padla otazka aj na nu. Nerada na taketo veci odpovedala, pretoze napriek tomu, ze dom mali naozaj velky, auta tri a este si mohli dovolit chodit na kadejake dovolenky, nebol to zivot aky si predstavovala. Peniaze zarabali rodicia, ktori cele dni neboli doma. Vzdy jej podstrcili nejake drobne, aby si nieco na seba kupila, ci isla do kina. Ale odpovedi sa nevyhla. No ale ked sa uz pytali, odpovedala. Vtedy dievcata stichli. Boli ticho az dokonca vyucovania. A nerozpravali sa s nou ani na ten dalsi a dalsi den. Ani ta jej dobra kamaratka.
Vybrala sa preto za nou, chcela vediet, co sa deje. Dockala sa vsak len vysmechu a poznamky, ze ved ona, taka bohata a namyslena....ona sa nemoze predsa znizit na ich uroven. Ze si ma ist za svojimi kamaratmi z rovnakych pomerov.
Velmi ju to zabolelo. Preto teraz sedela na okraji rybnika a rozmyslala. Rozmyslala, ci predsalen chcela tak vela, ked chcela "obycajne", nefalsovane kamaratstvo. Ci chcela tak vela, ked chcela mat pri sebe cloveka, ktory by ju bral taku aka je vo vnutri, a ktory by sa nepozeral na tie posrate tri auta a velky dom....Chcela iba spriaznenu dusu, s ktorou sa moze podelit o svoje zazitky, o ktoru sa bude kedykolvek moct opriet.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
boba42
18. 7.júla 2006 22:52
takt o je smutne... ((( a realne...stava sa to ... chuda ...
2
nechcela vobec vela...chcela len toho alebo tu, ktory sa nebude na nu pozerat z vonka...ale by to bolo o niecom uplne inom...
Napíš svoj komentár