Laska pride vzdy v tu najnecakanejsiu chvilu....

Vychadzala z hlavnych dveri, ked uvidela na muriku sediet Dominika. Pozdravila sa mu, ved este pred casom spolu travili vsetky volne chvilky. Ale rozisli sa, on vraj nepocitoval tu chemiu, ktora by mala vo vztahu byt. A hoci ju ona pocitovala, uz nechcela dalej bojovat s veternymi mlynmi, vedela, ze hlavou mur neprerazi, tak mu dala volnost.

Volnost, ktoru vzdy tak velmi potreboval, o ktorej vzdy tak velmi basnil. A teraz mal dievca, ale jej to nevadilo, hoci si obcas spomenula na chvilky, ked boli spolu, ale aj na chvilky, ked sa kvoli nemu trapila. Lenze toto vsetko je uz za nou. Nekontaktuje ho, iba ho pozdravi. Tak ako dnes.

Pozdravila a isla dalej. Ale on ju prekvapil, ked sa jej zrazu spytal, ako sa ma. Dali sa teda do reci. Ved skor ci neskor by sa tak stalo, pretoze aj tak cakala na odvoz, takze bud by sa zacali rozpravat alebo by sa iba na seba pozerali.
Pochvalil sa jej, co ma nove, cely on. Nepytala sa ho, sam zacal rozpravat. Cakal na frajerku, s ktorou je vraj velmi stastny. Hovoril jej to, akoby boli stari kamarati, a nie dvaja ludia, ktori sa pred casom rozisli.
- Naco mi to rozprava? - pytala sa sama seba, vobec ju to totiz nezaujimalo. A hovorila pravdu, volakedy by si to hovorila iba pre to vsugerovanie si, ale teraz to myslela vazne. Z Dominika sa vyliecila, aj ked ho stretava kazdy den.
Tak viedli plodnu debatu, az sa nakoniec Barbora zdvihla, s tym, ze uz musi ist.
Pri schodoch na nu cakalo auto, teda skor kamarat v aute.

"Tak teda cau." - s usmevom sa zdvihla a nastupila do auta. Tam kamaratovi dala pusu, kamaratsku pusu, a vystartovali. Este v spataku videla Dominikov udiveny vyraz, takze sa zacala citit vitazne. Dominikov pohlad bol velmi zaujimavy, vyzeral dost prekvapeny.
- Asi si myslel, ze po rozchode budem ako mrtva, ze nebudem zit. - pomyslela si, sledujuc cestu naookolo.

S kamaratom isli do restauracie, kde cakali na svoje mamy. Bol to velmi vtipny chalan, dokonca este aj nazor na hudbu mali rovnaky. Najprv jeho pohlady a vtipy brala s rezervou. No zmenilo sa to, ked raz boli spolu vonku. Bolo im spolu velmi dobre, az tak, ze ho zacala mat radsej a radsej. Hoci sa tomu vzpierala, dostavalo sa jej to pod kozu. Nechcela sa opat zamilovat, bala sa, ze sa opat zrani. Na lasku vobec necakala, nebola ani na nu pripravena.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu