Stále jej táto myšlienka vírila v hlave. Čo ak...
-Čo ak s ňou býval aj počas obdobia, keď chodil so mnou...-
Nedalo jej to spávať, zmenila sa. Cez deň to už nebola tá stará Ivana, veselá, občas šibnutá, ktorá mala aj svoje rety dni, ako to s kamarátkou volali.
Zrazu sa z nej stal tichý, utrápený človiečik, ktorý sa však snažil, aby to tak nevyzeralo. Ale opak bol pravdou. Ako prvá z kamarátov si jej zmenu všimla Silvia.
Vedela, že Ivana to nemá v tomto období ľahké. Preto sa jej snažila za každú cenu pomôcť, vypočuť ju, a keď potrebovala, ponúknuť jej aj plece na vyplakanie.

Ale čo čert nechcel. To, čo sa stalo Ivane pred týždňom, čakalo na Silviu o týždeň. Aj jej sa rozpadol vzťah. Takže sa to trošku otočilo...
Teraz bola Ivana tou, ktorá svoju kamarátku takpovediac zbierala zo zeme.

No Peter sa jej stále pripomínal. Na zastávke, hudbou, všetkým. Ešte stále ju provokoval.
Ale jej sa to už zdalo smiešne. Hoci ju to vnútri neuveriteľne rozožieralo a ničilo, snažila sa nedávať to priveľmi najavo. Nechcela počúvať reči od určitých ľudí, ktoré oni aj tak vyslovili. Boli to reči ako:
"Ja som ti to hovoril."
To teraz naozaj nepotrebovala. Chcela si to všetko utriediť v hlave. Sama.
Ale Silvia, hoci videla, že Ivana sa snaží netrápiť, cítila, že jej kamarátka ešte nie je v poriadku. Preto sa snažila, naozaj snažila brávať ju von, aby sa aspoň trošku odreagovala.

Raz si spolu išli iba tak sadnúť, inokedy do kina. A keďže začínalo leto, nevynechali ani kúpaliská. A ich otváranie. Na jedno takéto otváranie sa naozaj tešili. Veď tam mali byť kolotoče, stánky, hudba, plno ľudí. A hlavne veľa fešákov, o ktorých však v týchto chvíľach naozaj nemali veľký záujem.
Zaujalo ich však niečo iné. Veštica. Usmiali sa na seba, pretože obom zrazu napadlo to isté. Nechajú si vyveštiť budúcnosť.
Prvá išla Silvia. Chcela, prirodzene vedieť, čo ju čaká.
"V priebehu troch mesiacov si nájdeš chlapca." - povedala jej veštica, no Silvia tomu nechcela veriť, a preto sa ešte opýtala na svojho bývalého.
"O toho sa neboj, ten sa ti ešte pripletie do cesty. V dohľadnej dobe."

Teraz bol rad na Ivane. Tá sa, samozrejme spýtala na Petra.
"Neviem, čo cíti on, musel by tu totiž sedieť. Ale čo sa týka tvojej budúcnosti, staneš sa silnejšou a odolnejšou. Všetky skúsenosti, všetko čo si teraz prežila ťa zmení."

Obidve tomu priveľmi neverili. Ale povedali si, že teraz sa to aj tak nedozvedia. Čo sa má stať, stane sa. Uvidia neskôr.

 Blog
Komentuj
 fotka
borinka734  8. 11. 2006 19:34
aaaaaaaaaaaaaaaaaa...waw..ty v tom pokracujes????ty si ale sibnutaaaaaa..ty moja kocka...:o)cmukes...lubkam ta..moooooc....
Napíš svoj komentár