No ako bola rano plna odhodlania, pred jeho dverami zacala preslapovat. Uz sa naciahla za zvoncekom, ked jej Karol otvoril.
-Hadam len nestal za dverami...- pomyslela si.
"Cau," - pozdravil ju - "pod dalej, das si kavu?"
"Nedam si nic, doniesla som ti veci a naspat chcem tie svoje." - Povedala rychlo, ani sa nanho nepozrela.
Vrazila mu krabicu do ruk a cakala na tu svoju.
"Tak teda nech sa paci." - podal jej ju Karol. Renata teda pozdravila a uz bola pri dverach, ked ju chytil za ruku. Podisiel k nej blizsie a chcel ju pobozkat. Necakala to, ale napriek tomu rychlo uhla.
"Si sa zblaznil? Co to robis?" - skrikla.
"Ale no tak....predtym ti to nevadilo." - chytil ju este silnejsie a pritiahol k sebe. Zacal byt nasilnicky. Renata zacala nanho kricat, aby jej uz konecne dal pokoj. No on ju odmietol pocuvat.
"Teraz si u mna, takze pocuvat budes ty mna." - povedal tonom, ktory unho v zivote nepocula. Aj pohlad mal iny.
Teraz Renate dochadzalo zeby mala konat. Ani nevie ako, no vytrhla sa mu a uz bola vonku. Od rozrusenia sa cela chvela. Slzy nevedela zastavit. Neboli to vsak slzy lutosti, ale slzy toho, co sa tam vnutri mohlo stat. Na veci sa ani len nepozrela, vyhodila ich do najblizsieho kontajnera. Hnusil sa jej. Este aj v aute sa triasla.
Doma si napustila horuci kupel. Chcela na vsetko zabudnut. Zabudnut, ze existoval nejaky Karol. Vtom jej zazvonil telefon.
"Prosim?" - snazila sa, aby jej hlas znel normalne, ale Mato spoznal, ze nieco nieje v poriadku.
"Ahoj, to som ja...ja len...co ti je?"
"Nic, iba ...nic." - nechcela mu to vesat na nos a zatahovat ho tak do svojich problemov.
"No tak, co ti je?" - on sa nedal odbit. Zalezalo mu na nej.
"To sa neda vysvetlit po telefone."
"Mam prist?"
Tato otazka ju zaskocila, ved co ak by sa aj on o nieco pokusal. Neodpovedala.
"Renatka, mam prist?" - spytal sa este raz.
"Ok." - sama nevie, preco suhlasila.
"Za polhodinku som tam." - potesil sa Mato.
Otvorila mu cela rozochvena. Preto mu nenapadlo nic ine ako ju objat. Ponukla mu caj a babovku a vsetko mu vyrozpravala. Najprv ho zaskocilo, ze mu nepovedala, ze bola za svojim byvalym, ale potom si uvedomil, ze jej nemoze nic vycitat. Navyse na to nebol spravny cas. Bol zaskoceny tym, co Karol urobil. Objal ju, pozrel makko do oci, pobozkal ju a povedal jej, ze uz radsej pojde. Aby sa mohla dobre vyspat. A ze jej zajtra zavola.
Cestou domov rozmyslal, ako je rad, ze sa mu zverila. Velmi mu na nej zalezalo, a nechcel, aby bola nestastna.
Renate vecer volal Karol. Ona ho vsak nechcela ani pocut. uz len ked videla jeho cislo na displeji, rozochvela sa. Okamzite ho zrusila. Tusila vsak, ze by mohol prist.
Preto zavolala Matovi, aby sa vratil. Bala sa...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
borinka734
18. 6.júna 2006 21:30
waw...no myslim,ze to bude dobre pokracovat....tesim sa je to super...
Napíš svoj komentár