Kvoli tomu a kvoli nemu Renata takmer nikam nechodila, nezdvihala cudzie cisla, bala sa byt vecer sama doma. Na kazdy, co i len trochu podozrivy zvuk sa strhla. Zle sa jej spavalo.
No jednoducho povedane, chodila ako matoha.
Po case si vsak uvedomila, ze takto to dalej nepojde. Ze sa proste nemoze bat vyjst na ulicu. Ze predsa musi zit. Odznova.
Svoju premenu zacala zmenou ucesu, satnika a dokonca aj telefonneho cisla. Karol si zjavne uvedomil, co sa deje, a preto ho stretavala corz menej. No ten ju netrapil. Trapil ju Mato. Na jednej strane bolo pekne, ze ju pochopil, ze sa boji. Aj to, ze jej skoro kazdy den zavolal. No na druhej strane sa k nemu chcela vratit, ale bala sa...
-Risk je zisk- povedala si jedneho dna, tesne po robote, ked sa prechadzala horucimi ulickami centra mesta. Sadla si do jednej utulnej kaviarne a zavolala Matovi. Dohodli sa, ze sa stretnu dnes vecer v restauracii za mestom.
Nachystala sa a vyrazila smerom k dohodnutemu miestu. Len co vystupila z auta, zaparkoval pri nej Mato.
"Tak co, princezna?"
"Podme dnu, vsetko ti poviem." - povedala rozhodne.
"Mato, ja ta lubim a chcem byt s tebou." - zasepkala a jemu skoro vypadla vidlicka z ruky.
"Vies, ze aj ja teba, ale je tu este niekto treti."
"Ten niekto ma nezaujima. O stastie treba bojovat, o lasku tiez."
"Zlato, velmi ma to prekvapilo. Milo ma to prekvapilo. Uz som ani necakal, ze opat budeme spolu."
"Pravdupovediac ani ja..." - zrazu sa zamyslela, ci robi dobre, ci Karol opat nebude robit to, co predtym. Ale tieto sive myslienky rychlo hodila za seba a sustredila sa len na pritomnost.A tu bude teraz prezivat spolu s Matom.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
borinka734
6. 7.júla 2006 18:11
ach..ake pekne...ako z rozpravky...alebo nebodaj z reality?...tesim sa na pokracovanie, ak nejake bude...je to super...a dufem ze si karol konecne uvedomil, ze o nu definitivne prisiel a uz sa k nemu nikdy nevrati...!!!!hajzlik jeden...
2
pekne....som velmi zvedava na pokracovanie...toho karola by mohli uskrtit niekde v tmavej ulicke aby tie dve holubicky mohli nazivat konecne svoj zivot
Napíš svoj komentár