Zoznamili sa za velmi zvlastnych okolnosti, dodnes jej to nie je jasne, ale vyzera to tak, ze ich spojil osud. Nehladali sa. Vlastne, ani jeden vtedy nikoho nehladal. A preto sa nasli. Aj ked ich dni neboli vzdy ruzove, ale ved tak to vo vztahoch byva, su dodnes spolu stastni.
"No tak vylezte uz, vy male zloby. Leni, ty mi dnes pomozes, prezlecies Matka..a ulohy si si uz urobila v skole?"
"Ano, dnes sme mali iba dopisat cvicenie z matematiky."
"Super, takze kym ja pripravim veceru, prezlecies Matka a chvilu sa s nim zahras. Dnes- pozrela von oknom, ci este stale prsi- to velmi nevyzera na hranie na dvore, tak sa zatial zahrajte v izbicke." - nadelila im mensie rozkazy a pobrala sa do kuchyne. Dnes mala na plane iba nieco rychle. Cakalo ju este zehlenie, a to si nechcela nechat na vecer. Nerada vtedy zehlila. Radsej sa s Mariom rozpravala. Ved sa takmer cely den nevidia, tak preco ked ma teraz cas, nevyuzije ho?
To boli jej myslienky, ked zalievala maso omackou. Hodila ho do rury, skontrolovala deti a bezala k pradlu. Tu sa rada zamyslala nad roznymi vecami, ale dnes sa preniesla o 8 rokov spat...
Bolo to v jeden slnecny junovy den, ked ju Mario poziadal o ruku. Vobec to necakala, kedze sa dva dni predtym poriadne pohadali. Cakala uplne nieco ine, ked ju zavolal von. Vysli si do parku, a ked sa zacalo stmievat, zaviezol ju Mario na jedno odlahle miesto. Tam to na nu takpovediac vybalil. Samozrejme, ze to necakala, preto sa ani prvych pat minut nezmohla na slovo...tak sa to postupne dopracovalo az ku svadbe a jej zehlenie ku koncu.
"Ociiiii" - rozbehla sa Lenka ku vchodovym dveram, ked pocula auto. Bolo asi pol siedmej a Mario prisiel domov. Alena hned svoju dcerku povolala, aby jej pomohla prestriet stol, pretoze na Maria sa uz zavesil aj Matko. Bol to pekny obraz. Ked sa ich Mario striasol, prisiel k svojej zene, zmurkol na nu a pobozkal ju. Este aj teraz sa jej stavalo, ze ju pri tom zmurknuti zabolelo brucho.
"Teda, maminka..co to tu tak vonia? Co si zase vycarovala?"- spytal sa, ked si sadol ku stolu. Ona len nanho s usmevom pozrela a nic nepovedala. Vedela, teda obaja vedeli, ze by sa im to neoplatilo. Pri veceri mali hlavne slovo deti, ktore sa prekrikovali, kto mal aky den.
Ich rozhovory boli urcene az na neskorsiu hodinu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
borinka734
27. 3.marca 2007 17:02
new story...som zvedava )
Napíš svoj komentár