Tak trochu zamotane leto 7

"Na rozhodnutie mas casu dost, len mi raz daj vediet." - povedal, ked som uz vstavala z lavicky. Vedela som, ze o tom budem v noci premyslat, a ze vela toho nenaspim. Zaspala som az nadranom, ale bol to taky plytky spanok, cize akokeby som vobec nespala.

Rano sme este pobalili do auta posledne veci, a ked som si uz isla sadnut, Miso mi podal kluce:
"Dole chod ty."
Nic som na to nepovedala, ale velmi milo ma to prekvapilo vzhladom k tomu, ze Miso svoje auto miluje a nikdy ho nikomu nepozical. Napriek tomu, ze s nami siel aj Juro, v aute bolo ticho. Mala som stastie, ze som soferovala, takze som sa moc nemusela ozyvat.

Jura som vysadila pred jeho domom. Teraz bol rad na mne. Vysadit samu seba. No namiesto toho som odbocila spat na hlavnu. Miso na mna pozrel, ja som sa iba usmiala. Odparkovala som to za mestom, na mieste, kde sme boli s Misom prvykrat.
"Tentoraz bez zapadu slnka." - povedal ked som si sadla na travu. Sadol si vedla mna. Tak som spustila:
"U mna nikdy nezhrdzavela." - zmurkla som nanho a v jeho ociach som videla, ako mu odlahlo. Chytil ma a povedal, ze som jeho maly blazonko, ktoreho nadovsetko lubi.
"O to viac ako predtym...."

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu