Stretol ju v meste, v jednom podniku, kam zavital len raz. Pracovala v zasitom bare na rohu ulic, kam chodil naozaj iba malokto. No zrazu tam prisiel tento chlapec. So zvlastnym usmevom a makkym pohladom. Ale taki boli, su a aj budu, preto si z neho nic nerobila. Vobec ho nebrala ako nejaky objekt svojho zaujmu. On ju tiez nie. Hoci ho zaujala svojim zjavom. Drobna kucerava holka so sibalskym usmevom.
Zacarovala ho este viac, ked nanho prehovorila. Mala ladovy tajomny hlas, vynimocny. Vlastne, podla neho bolo na nej vsetko vynimocne.
Naozaj to bol blesk, co ho zasiahol. Dlho sa z toho nevedel spamatat. Mohol robit, co chcel, stale na nu myslel. V skole, v robote, vecer, a aj ked bol s inymi. Preto sa do toho baru pobral o dva tyzdne este raz. Tentoraz ale nic nenechal na nahodu, a ked videl, ze je to tam uplne prazdne, prisadol si k baru.
Najprv sa neodvazil nic povedat, iba si potahoval z cigarety a pil kolu. Sledoval jej pohyby. To ako umyvala riad, to ako si neskor zapisovala cudzie objednavky, to ako miesala drinky. Ocarila ho. Preto sa dali nakoniec do reci. Vsetko islo ako po masle. Bolo to vyslovene ako z filmu, takze nebolo nic divne na tom, ze pri jeho odchode si vymenili cisla.
Rene sa cestou domov zacal nad sebou zamyslat. Nad svojim doterajsim zivotom. Rozmyslal nad tym, co by povedala Monika na jeho doterajsi zivot. A preto sa rozhodol zmenit. Nie len pre seba. Chcel sa zmenit pre nu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
syslik011
24. 3.marca 2007 15:14
zaujimave....akurat do skolskeho casopisu...
Napíš svoj komentár