- Fajn, za pat sest. To akurat stiham. - pomyslela si Kristina, ktora prisla pre kamarata na trening. V momente, ked vstupila do telocvicne, koncili. Rozhodla sa pockat ho.
"Slecna, mozete tu zostat, aj tak sa druhy trening zacne az o hodinu." - povedala jej upratovacka, ked chcela odist z telocvicne a pockat na chodbe.
- Tak dobre. - pomyslela si a sadla si na zem. V usiach mala Mp3 a zrazu zacala hrat jej oblubena pesnicka. Ani si to neuvedomila a zacala si spievat. Po chvili pozrela na hodinky, bolo uz nieco po siestej. Chcela teda vyjst na chodbu, no vo dverach videla Lukasa. Chlapca, s ktorym prezila ten najkrajsi tyzden svojho zivota, chlapca, ktory jej nepovedal, ze ma dievca.
Chlapca, ktory ju zranil.
"Pekne spievas." - povedal jej, naco sa zacervenala.
"Co tu robis?" - zakoktane sa spytala.
"Uz nepamatas? Ved hravam futbal. O chvilu mam trening."
Samozrejme, ze vedela. Vedela o nom vsetko, ved si myslela, ze je to konecne ten pravy. ta prva, krasna laska. Velmi dlho sa z neho liecila. Ale o tom uz nevedel.
Na chodbe uz stretla Filipa, kamarata.
-Konecne, aspon tu nebudem s Lukasom.-
Chalani sa pozdravili, prehodili par slov. Ked vsak Filip videl Kristinu pri dverach, isiel za nou.
"Mohol som vas zoznamit." - povedal jej vonku.
"Myslim, ze to nebolo treba..." - povedala potichu.
"Nebodaj sa poznate?"
"Iba z videnia." - uz to nechcela vraciat spat.
"Pacis sa mu, chcel tvoje cislo."
"Dal si mu ho?"
"Dal."
Zrazu jej prislo zle, vsetko sa s nou tocilo. Nastastie bola blizko zastavka autobusu, kde si sadla. A druhe stastie, ze Filip nic nespozoroval. Nic mu nevysvetlovala. Vedela, ze v blizkej buducnosti sa jej Lukas ozve. Na jednej strane sa tesila, no vnutri ju nieco zvazovalo. Este chvilu sa nevedela ani pohnut.
boooooooze..to je jake dobre....no waw ....nech sa neda dokopy s lukasom...bo ju zrani aj druhykrat....hajzlik jeden....sak mi vieme....jeden rockovy lamac srdc...a druhy krasny ale neuprimny autickar... no co uz....ale my sme same....a tak si ideme zivot uzivat.....
Hmmmmm , jeden z mala prispevkov, ktory ma vazne zaujal, aj ked viac svojou stylizaciou ako obsahom....tazko sa vyjadrovat k obsahu, ked je to ako uryvok z knihy, mozno zivotopisnej.(to je ako keby som sa chcel vyjadrit k 200 stranovej knihe po precitani 2 stran)
Ale je to napisane putavo a zaujimavo, cloveka to takmer hned vtiahne do deja.
Mozno by si mala popremyslat o napisani knizky, mozno na zaciatok len kratsej poviedky, ci mas nadanie, samozrejme len ak chces
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.