No a prave teraz, ked jej zacinalo byt dobre s Marekom, ked uz prestala mysliet na to, ci jej Lukas znova napise jej prisla esemeska. No najprv nevedela od koho je. Prisla sice z cudzieho, ale pre nu znameho cisla.

-Kocka cau, ako sa mame? Minule si v tej telocvicni vyzerala prekliato dobre. Normalne na teba stale myslim. Nestretneme sa vecer na ihrisku?- Bol to Lukas.
- WAW, tak teda. Waw, co teraz... To len on moze takto napisat. Boze nemozem sa s nim stretnut, lebo sa opat namotam. Ale aj tak...chcela by som ho vidiet. - Teraz vobec nevedela, co ma robit. Velmi ju to tahalo k Lukasovi. Na jednej strane sa jej zacinal Marek pacit, ale Lukas pre nu znamenal vela. Bol to prvy chlapec, do ktoreho a zalubila. Ktory sposobil ten zvlastny pocit, ked ho videla, citila, pocula. Ktory sposobil to, ze zacala lubit. Odpisala mu. Hoci riskovala uz skoro vztah s Marekom.

Kracala po ihrisku. Na jednej strane sa tesila, na druhej bala. - Co ak sa stane nieco, s cim som neratala...Co ak. -Rozmyslala cestou tam, ale to uz naproti nej isiel Lukas.
Usmial sa a sadol si na najblizsiu lavicku.
- Ach boze, ten usmev, vona...Naco som sem len isla? Ale mozno sa zmenil, mozno uz nieje taky suknickar, akym bol. Ved ludia sa menia - snazila sa sama sebe nahovorit, hoci vedela, ze je to hlupost.
Tak sa teda zacali rozpravat. O tom ako sa maju, o skole, kamaratoch, o stretnuti v telocvicni. O tom, ako sa kto mal pocas obdobia, ked sa nevideli, az ju zrazu, pocas jej rozpravania pobozkal.
"Co si to urobil? Pre...Preco si to urobil?" - opytala sa potichu a pritom rozmyslala, co sa teraz stalo a ake to bude mat nasledky. Ale pacilo sa jej to. Ved samozrejme. Este stale totiz verila, ze raz sa k sebe s Lukasom vratia. Ze uz sa s nou teraz nezahrava. Ze si uz uvedomil, ze ju lubi, a ze mu chyba. Verila v to. A hlavne po tom bozku.

No Lukas jej neodpovedal. Iba pokracoval v tom, s cim zacal. Bolo to pre nu take krasne a romanticke... No zrazu sa blizil cas jej vecierky. Lukas to spozoroval a isiel ju odprevadit domov.
"Maj sa bambina." - este raz jej venoval letmy bozk a uz ho nebolo.

Nic take, ze sa ozve a podobne.
-Ozve sa - ubezpecila sa v izbe.
Na jednej strane sa nevedela spamatat z toho, co urobil on a ona. Az teraz si spomenula na Mareka.
- Dokelu - zahresila. Isla sa odlicit a pevne dufala, ze to nenastrbi jej skoro vztah s Marekom.
Ale nevedela. Nevedela, ci sa mu ma priznat alebo to pred nim zamlcat.

 Blog
Komentuj
 fotka
borinka734  10. 7. 2006 10:06
hmmm...ako sa hovori tu fakt ozajstnu prvu lasku nikdy neprestanes milovat...je to krute ale pravdive...scasti...no moze prist nieco nove a krajsie napriklad ako s marekom...
 fotka
miruska89  10. 7. 2006 12:00
dalej dalej dalej dalej
Napíš svoj komentár