Znova....5

Nie, nemohla to tak nechat. Citila sa velmi zle. Na jednej strane sa citila tou, ktora bola podvedena, a na druhej tou, ktora podviedla.
- Nemozem to nechat tak, musim to Marekovi vysvetlit. - uz chytala do ruk telefon, ze mu zavola, ale rozhodla sa, ze sa najprv prejde.

Vobec sa nenamahala s make-upom. Chcela len vybehnut na nejake osamele miesto a vyvetrat si hlavu. Nastupila na prvu elektricku, ktora smerovala von z mesta. Videla jeden zamilovany parik a prislo jej luto, ze prave o toto prisla. Sadla si tak, aby ich nevidela.
"Aj ja teba milacik.....najviac na svete." - povedal tomu dievcatu chlapec. Ibaze na tuto vetu sa Kristina otocila ich smerom. Srdce citila az niekde v krku. Slzy na licach. Bol to Lukas. Ten Lukas, s ktorym bola v piatok na ihrisku. Ten Lukas, ktory jej urobil dvakrat to iste. Dvakrat ju namotal, dvakrat uz potom nedal o sebe nic vediet. Musela vystupit. Nemohla tam zostat sediet.

Pochopila, ze ju znova oklamal. Ze ju vobec nema rad. Ze ju berie iba ako dievca, ktore je donho zalubene az tak, ze vzdy, ked jej zavola, pribehne. A teraz si to priznala aj ona. Opat mu naletela. A to v case, ked sa jej uz zdalo, ze je vyliecena a silna celit podobnym typkom.

Bludila mestom. Volala Marekovi. Neustale. Uz asi stykrat to zvonilo, ale on to nebral.
- Myslel to vazne. Ved naco bude s dievcatom, ktore ho takpovediac podviedlo. - Na jednej strane ho chapala, ale chcela mu to vysvetlit. Ze to tak nieje, ze chce byt len s nim.
Ale aj ona vedela, ze je to blbost nahovarat Marekovi nieco take. Vedela, ze chce byt iba s Lukasaom, no ten nejavil zaujem.

Teraz uz naozaj zostala sama. Naletela Lukasovi, a to sa jej vypomstilo na pomaly sa rozvijajucom vztahu s Marekom. Milovala toho, ktoremu na nej nezalezalo. A jej nezalezalo na tom, ktory miloval ju. A tak ostala opat sama...

KONIEC

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu