Rosamunde Pilcher: V objatí odpadu

"Nemiešaj sa do vecí, do ktorých sa nerozumieš a nesnaž sa bezducho napodobňovať profesionálov, lebo nádherná vec sa veľmi jednoducho môže zmeniť na gýč."

Iste ste sa už stretli s pojmom „literárny odpad“. Jedná sa o "romantické" knihy, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.

Spoznáte ich veľmi jednoducho podľa troch základných znakov:

1. V knižniciach pri nich sedia prepotené dievčatá s mastnými vlasmi a rozmazanou špirálou, ktorým ešte nedošlo, že kým sa o seba nezačnú starať, o svojom princovi môžu akurát tak čítať; prípadne psychicky zničené trosky, ktoré práve opustila ich dvadsiata piata „celoživotná láska“ kvôli tej štetke na diskotéke v kultúrnom dome v Horných Komjaticiach. Prípadne by ste tam ešte mohli zakopnúť o nejakú päťdesiatničku- starú pannu s rúžom na zuboch, šatami napáchnutými tromi mačkami a naftalínom.
2. Na ich obale sa nachádzajú vodopády, pred ktorými je do pol pása nahý "sexi" muž s dlhými kučeravými vlasmi bozkávajúci sa so ženou s nevytrhaným obočím, ktorá na neho vrhá zmyselný pohľad v orgazmickej extáze.
3. Keď sa pozriete na ich zadnú stranu, zistíte, že v ruke držíte 34565757565712087-ty diel z edície Love Story.

Pre lepšie objasnenie tejto problematiky som ako redaktor popredného romantického magazínu osobne navštívil jednu z autoriek spomínanej literatúry- GÖNGU FÜCKSTRÖM- a položil jej zopár otázok.


Prečo je dnešný svet ešte stále plný psychopatiek, ktoré tieto knihy kupujú pravidelne, veria nezmyslom písaným v tomto odpade a potom žijú vo svojom vysnívanom svete?! Prečo nám staršia generácia vytýka hlúposti, ktoré mladí do seba tlačia a pritom si každý večer sadajú pred Rosamunde Pilcher?! Prečo tieto "spisovateľky" znehodnocujú literatúru ich chorými túžbami a urážajú literárnych velikánov, ktorí o láske písať vedeli?!

... a nakoniec môj mini LoveStory:
- ktorý je realite omnoho bližší ako spomínaná literatúra
- ktorý vykresľuje vnútorné stavy a psychickú deštrukciu autoriek a ich čitateliek
- ktorý je odkazom toho, čo si o ich tvorbe myslím.


"Už sú to tri dni! Tri dlhočizné dni čo si ma opustil kvôli inej! " So slzami v očiach kričala Elizabeth. Zostali jej len spomienky. Spomienky, ako sa v daždi milovali na kapote auta, ako jej ružami obsypal posteľ, ako s ňou na koni jazdil po oceáne. "Ja to tak nenechám!" Rozhodla sa a vyrazila do mesta.
Netrvalo dlho a domov si doviedla neznámeho muža. "Sadni si, hneď sa vrátim." Elizabeth odbehla do kuchyne, a o pár sekúnd sa vrátila aj s dvoma pohármi vína. "Tak, na spoločnú noc." Neznámy muž si odpil a v momente spadol paralyzovaný na zem. "Už nedovolím, aby ma niekto opustil! Čoskoro si vytvorím svojho vlastného vysneného muža, ktorý bude so mnou do konca života!"
Elizabeth chytila chirurgickú pílu, a postupne rozpílila neznámeho na 6 častí. Hlavu si odložila do mrazničky a ostatné časti okrem brucha vyhodila psom. Z brucha povyberala vnútornosti, ktoré vyliala do vane a napustila vodu. Rituálne sa v nich okúpala a neskôr ich zavarila do fliaš na kompóty. Toto isté spravila s ďalšími piatimi mužmi, ktorých nalákala do svojho domu. Každému z nich amputovala inú časť tela a postupne si poskladala manžela "ušitého na mieru". Vôbec ju nezaujímalo, že pozošívané časti mŕtvych tiel neznesiteľne zapáchajú.
No susedia si to všimli a zavolali políciu. Keď Elizabeth započula sirénu, podrezala sa a v hnilobnom náručí svojho LEGO princa naposledy vydýchla.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu