Zem bola z mramoru, červené sedačky z kože, a stoličky z tmavého dreva.
Na stene bol obrovský obraz ženy. Na oboch stranách miestnosti boli schody,
ktoré viedli hore. Pri dverách vpravo boli dvere. Na nich bolo železnými zlatými písmenami
napísané Riaditeľstvo. Viki nim podišla, chytila kľučku, nadýchla sa a vstúpila.
Vnútri bola malá miestnosť, sekretariát. Boli tam 2 sedačky , na jednej z nich sedelo hnedovlasé dievča s okuliarmi, malý stôl s časopismi a pult, za ktorým bola sekretárka. Pozrela sa a spýtala sa: "Ty si?"
"Ja som tu nová", dostala to pomaly zo seba.
Pozrela sa do papierov a po chvíli sa spýtala:"Viktória Benetová?"
Viki prikývla. Sekretárka zobrala zo šuplíka papiere a podala jej ich spolu s perom.
"Vyplniť.", povedala ostro. Viki si sadla oproti dievčaťu a začala vyplňovať papiere.
Keď ich vyplnila a vrátila sekretárke, sekretárka jej podala rozvrh hodín a učebnice.
"Keďže pani riaditeľka nemá čas ti to tu osobne poukazovať, poslala namiesto seba
Matildu, osobne ti to tu poukazuje.", povedala a ukázala na hnedovlasé dievča
s okuliarmi. Dievča sa na mňa usmialo a ja som sa na ňu usmiala tiež.
Keď sme obidve vyšli, Matilda jej podala ruku a spýtala sa: "Kamošky?"
"Kamošky.", povedala Viki. Dievča sa usmialo a povedalo:
"Ja som Matilda Silsová, ty?",spýtala sa priateľským hlasom.
"Ja som Viktória Benetová, ale volaj ma Viki."
"A aký štýl tanca tancuješ? Ja tancujem poppin a moja kamoška tancuje hiphop, neskôr ťa s ňou zoznámim, teda ak chceš."
Prosebne sa na ňu pozrela. Viki sa usmiala a povedala:
"Jasné že ju chcem poznať.", povedala a usmiala sa.
Potom ju previedla po škole. Mala 3 poschodia.
Na prvom je jedáleň(keď vojdete tak v ľavo) a knižnica(v pravo).
Na druhom poschodí boli triedy. Matilda mi ukázala moju. Každá trieda bola inej farby.
Tá moja bola žltá. Na môj vkus moc svetlá. Ale Matilda povedala že si zvyknem.
Na treťom poschodí boli tanečné sály. Keď tam s Matildou dorazili, hneď
začuli hudbu a hovorenie učiteliek.
"Tuto hneď v pravo vidíš 2 baletné sály.", povedala. Rýchlo nakukli dnu.
Bolo tam dievča a chlapec. S Matildou sa skoro pocikali od smiechu keď
videli ako je oblečený. Učiteľka si ich všimla a škaredo na nich pozrela tak
teda zmizli. Išli ďalej po chodbe. "No a tu už sú tanečné sály pre hocijaké tanečné
štýly. Dnes ešte dostaneš rozvrh hodín a tancov a k tomu učebnice."
Keď si Viki pozrela všetky tanečné sály vrátili sa dole.
"No Viki musím sa s tebou rozlúčiť, už musím ísť na hodinu, stretneme sa na obede.
Teraz choď naspäť do riaditeľne.", rozlúčila sa a vybehla hore po schodoch.
Viki sa teda vrátila a keď oznámila že už si prezrela celú školu, sekretárka jej povedala, aby si všetko popodpisovala a písala si poznámky. Kým si to tam všetko urobila, písala poznámky, už bol
koniec 6. hodiny. Rozlúčila sa so sekretárkou a išla do jedálne. Sekretárka jej dala
nejaký lístok čo má dať kuchárovi aby jej vybavil obedy. Na obed sme mali nejaké mäso a ryžu.
Polievka vyzerala odporne tak som si ju radšej nedala. Očami som hľadala Matildu. Zrazu som ju uvidela sedieť s nejakou blondínkou. Keď som jej zakývala, všimla si ma
a odkývala mi. Išla som si k nim sadnúť. Keď som si sadla, zoznámila som sa s Matildinou
kamarátkou Emou Lerovou, ktorú mi už spomínala. Sadla som si a začali sme sa rozprávať a
zoznamovať. Ema bola veľmi milá a sympatická. Zrazu sa otvorili dvere a celá jedáleň stíchla.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
" Rozlúčila sa so sekretárkou a išla do jedálne. Sekretárka JEJ dala
nejaký lístok čo má dať kuchárovi aby MI vybavil obedy. Na obed sme mali nejaké mäso a ryžu."
neviem, ci som to len ja zle pochopila, ale zaciatok vety opisuje rozprávač, pričom v druhej časti vety už dej opisuje konkretna osoba.
nejak mi to nesedí