Ale všetci sa pozerali skôr na tých dvoch. Po chvíli sa všetci zase otočili a venovali
sa svojim debatám alebo jedlu. "Kto je to?", spýtala som sa.
"To je Adam Bernard a Sylvia Slavecká. Sú to ako keby hviezdy školy.
Adam je najkrajší chlapec so školy a Sylvia najkrajšia baba. Ach, čo by som dala
za to, aby som dostala aspoň jeden bozk od Adama.", ľúbostne povzdychla Ema.
Otočila som sa a pozrela sa na Adama. Svojím spôsobom bol pekný.
Blonďaté vlasy, modré oči a slabé pehy. Chápem, prečo je doňho celá škola.
"Hm.", povedala som a začala som sa rýpať v ryži.
Nechcela som im povedať, aký je úžasný.
Po obede som nemusela ísť na vyučovanie, tak pre mňa prišiel tato.
Vyučovanie sa pre mňa začína až zajtra. "Ako bolo prvý deň v škole?",
spýtal sa ma tato, keď som nastúpila do auta. "Dalo sa to vydržať.
Už mám dve nové kamarátky: Matildu a Emu.", povedala som.
"No vidíš, a ako si sa bála že tam nezapadneš.", usmial sa tato.
"No nie som tam ktovieaká hviezda.", povedala som smutne.
"To však neznamená že sa nestaneš.", povie optimisticky tato.
"Možno máš pravdu.",povedala som s nádejou.
Keď sme došli domov, mama na mňa čakala. Len čo som vošla, už sa pýtala akéto
tam bolo, na kamarátky, na chalanov atď. Musela som jej ochotne odpovedať.
Tato sa len pobavene usmial, a odišiel do práce. Keď som si odpočinula, išli sme s mamou
do mesta. Bolo zamračené a fúkal vietor. Išli sme si vybaviť električenku, a veci do školy:
pravítka, ceruzky.......... "Poď pôjdeme do kaviarne.", navrhla mama. Mama si dala kávu s jablkovým koláčikom a ja čaj s čokoládovou tortou. Keď prišli domov, Nina už bola doma.
"Ako si sa mala v škole?",spýtal sa konečne posledný človek rodiny.
Dopodrobna som jej všetko vyrozprávala. Veď na to sú sestry, nie?
Potom som sa jej pýtala na školu ja. Povedala, že je to tam super, hneď si tam
našla kamošky, no proste klasika. Toto na Nine obdivujem: vždycky vie zapadnúť.
Niežeby som nevedela zapadnúť, lenže mám s toho strach. Ona s toho nemala strach nikdy.
Na večeru sme mali zapekané cestoviny s mäsom. Moje obľúbené jedlo. Po večeri som sa išla zbaliť do školy. No neprestala som myslieť na spomienku z jedálne. Nikdy
nezabudnem na tie pohľady na tích dvoch. Na facebooku mi písali staré kamošky.
Dosť mi chýbajú. Aj kamaráti. Dosť sme sa spolu nasmiali. O desiatej som
si išla ľahnúť. Budem potrebovať veľa energie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár