Neriešil to. Nemal na to nervy ani silu. radšej si dal do uši slúchadlá, ktoré mu bolo ledva vidieť spod čiernych strapatých vlasov. Hudba bola jeho život.
Jeho snom bolo mať svoju kapelu, vystupovať a páčiť sa iným. Jeho mama ho v tom podporovala. Otca nevidel od svojích troch narodenín. Matka tvrdila, že zomrel
v Nemecku, Alex jej neveril. Ale nechcel túto temu rozmaznávat, pretože nerád videl svoju mamu, ako sa trápi. Bola prenho ten najvatší poklad. Teda aspon si
to myslel. Až kým nespoznal Lauru...
LAURA bola tiež tínedžerka. A tiež sa viditeľne odlišovala od ostatých. Bývala v Prahe ale odkedy si jej mama našla nového priateľa, presťahovali sa sem.
Laura s tým pravdaže nesúhlasila, ale čo už zmože 15-ročná rozmaznana pubertáčka.Laura mala v Prahe všetko. Priaťeľov, školu, otca. Ozajstneho otca. Ten ju
mal naozaj rád, urobil by pre ňu všetko. Ale odkedy sa s mamou rozviedli, všetko sa začalo rúcať. S otcom sa však stretávala naďalej. Aj keď stým jej mama
nesúhlasila. Mimochodom jej otec sa volal Martin. A ten podnikateľ vďaka ktorému trčí v tejto diere sa volá Boris. Už len to meno je pre ňu nechutné! Pri
živote ju držali len previdelne telefonáty od otca, telefon je však niečo iné ako vidieť otca naživo. Boris z nej chcel mať právničku, lebo tie dobre
zarábajú a navyše aj on bol právnik. A podnikateľ. Lauru však bavilo niečo celkom iné. Divadlo. Chodila naň od svojich 7 rokov. Chela sa mu neskor venovať
aj profesionálne...
Keď prišla Laura do triedy v ktorej bol Alex, vtedy sa všetko začalo. Alex sedaval sám, úplne vzadu. Lauru posadila učiteľka k nemu , mysliac si, že by si
mohli rozumieť. A tak sa aj stalo. Na druhý deň si vymenili telefonne čísla a ďalej si to už asi viete domyslieť. Vo vzťahu im to klapalo. Alex jej hrával
na gitare svoje piesne, ona počúvala a vznášala sa vysoko nad oblakmi. Alex pravidelne chodieval na jej divadelné predstavenia. Milovala ten pocit, keď pozrela
do hľadiska a bol tam niekto, na kom jej záleži. Kedysi do divadla chodievala aj jej mama, odkedy však bola s Borisom, do divadla ani nevkročila. Podľa Borisa
to je len "tupá hra pre malé detí" a nie umenie a jej mama sa pridala k jeho názoru...
Keď sa raz večer Laura vrátila domov, začal na ňu Boris nepríčetne ziapať, kde bola. Keď mu povedala, že vonku, dal jej zaracha. Vraj sa nemá čo flákať. Má
sa učiť, aby spravila skúšky na gymnázium. Vtip bol v tom že ona už skúšky urobila ale na herecké konzervatorium. Výsledky jej ešte neprišli ale hodnotiaca
komisia jej povedala, že ma veľku šancu uspieť...
V ten večer sa za 30 sekúnd zmenil celý jej život. Len tak sedela v detskej a vyrývala do stola kružídlom, keď si náhodov pichla do prsta. Bolelo ju to, ale
nebola to ostrá bolesť. Tá bolesť bola... PRÍJEMNÁ! ! ! Zobrala krúžidlo a prešla si sním po predlaktí. Za ihlou ostala len tenká krvavá čiara, ktorá vinikala
na Laurinej bledej pokožke. Laura vnímala len bolesť a na problémy úplne zabudla...
Prvý mesiac si nikto nič nevšimol. Ale Alex nakoniec niečo zbadal. Stále nosila na predlaktí šatky. Raz sa jej na to opatrne spýtal. Keď mu povedala že to len
tak, neuveril. Dobre vedel, čo sa pod nimy skrýva. Aj on ich kedysik používal ako maskovanie, ale odkedy píše texty svojich piesní, vykričí sa na papier a nie
na svoje telo. Keď jej raz strhol šatku z ruky. potvrdili sa jeho najhoršie predtuchy. Ona sa na neho naštvala, vraj čo to si to dovoľuje. Vtedy boli v parku.
Utiekla. Sadla si na zem a oprela sa o múr. Vtedy jej prišla SMS-ka od Alexa: Prepáč mi to, nechcel som. Viem ako sa cítiš, a mrzí ma, že to riešiš takto. Ja
som to robil tiež, ale nič som tým nevyriešil. Záleži mi na nebe. Ľúbim ťa. Alex. Rozplakala sa. Veľmi. Podišiel k nej nejaký neznámy muž, pozrel sa jej na
obnaženú ruku a povedal: "Tu máš. Dám ti niečo čo má podobne učinky ako žiletka, ale nezanecháva to stopy.." Vtedy ešte nevedela, že prijima pozvánku do
pekla... Ten deň navždy zmenil jej život. Odvtedy sa s Borisom nehádala, pretože od neho potrebovala jediné - peniaze. S Alexom jej to klapalo, len s tým
rozdielom, že teraz z Laurineho tela nehovorila Laura, ale čim ďalej tým viec droga. Alexovi sa zdala byť nejaká iná, ale bol rád, že ju má, a neriešil to...
Jedného dňa išiel okolo starej nemocnice a zbadal Lauru. Dávala peniaze akémusi chlapíkovi. A on jej niečo podal. Alex nevidel, čo to je ale tušil. Počkal,
kým ten chlap odíde, a prišiel k Laure. Pozrela do zeme.
"Kto bol ten chlap? "
"To je moja vec."
"Tak to vobec nie je! Pozri sa na mňa! DÍVAJ SA MI DO OČÍ KEĎ S TEBOU HOVORÍM! " to bolo prvý krát, čo na nňu zvýšil hla. Zdvihla hlavu. Alex neveril vlastným
očiam. Nebola to Laura. Bola to len troska. Obyčajná drogov ovládana troska. .. "No tak udri si, mne je to už všetko jedno. NESTARAJ SA DO MŇA! NECHAJ MA ŽIŤ,
AKO JA CHCEM! " Potom utiekla. Alex sa ju snažil zasatviť, ale márne. Skúsil to ešte esemeskami, ale nereagovala. Práve bola v siedmom nebi... Doma ju čakal
nazúreny Boris a mama. Na stole ležala otvorená obálka z konzervatoria. Nevzali ju... jej sen o herectve sa rozplynul. Pozrela na nich. "Tak ste spokojní? "
"Spokojní? S čím máme byť spokojní? S tým, že si nám klamala a sala si si tajne prihlášku na konzervatorium? JA BYŤ TVOJIM FOTROM TAK ŤA MLÁTIM AKO HADA! "
"Ty nebudeš nikdy mojím otcom. Ty si obyčajný namyslený idiot, ktorý si ymslí, že si peniazmi kúpi všetko. ALE JA SI NENECHÁM SKAZIŤ ŽIVOT TAKÝM DEBILOM AKO
SI TY! " Boris k nej skočil a dal jej facku. A matka sa k nemu pridala "Laura budeš posluchať svojho otca! " Laura vybehla z domu. Hnala sa tmyvými ulicami a
všetko jej bolo jedno. To, čo potrebovala k životu mala zosebou. Zabočila do tmavej uličky a chcela si dať dávku. Potom zdvihla hlavu a pozrela na stenu oproti
sebe. Bolo tam čosi napísane. Baseň. Pod ňou bolo Alexovo meno a slová: ĽÚBIM ŤA, LAURA. Laura vzala mobil a so slzami v očiach napísala: Prepáč mi. Už to
chcem ukončiť. Ľúbim ťa.Laura. Správu poslala aj svojmu otcovi. Otcovi, ktorý je tak ďaleko...Priložila si ihlu k ruke a stlačila. popritom čítala báseň vyrytú
do steny a plakala... Posledné slovká básne videla rozmazane. Zahmlilo sa jej pred očami a predtým, ako posledný raz zavrela oči, počula Alexovo tiché vzlykanie:
"Laura, prosím, nie! " Keď ju Alex konečne našiel, bolo už neskoro. Laurine bezvládne telo ležalo na zemi a po jej tvári sa kotúľala posledná slza. Alex sa
hystericky rozplakal. LAURA, NIE! NEMOŽEŠ MA TU NECHAŤ SAMÉHO! PRSÍM! " Jeho slová sa ozývali v čiernej uličke. Presne taká bola ja jeho duša. Čierna a bezvládna.
Prišiel o všetko, na čom mui v živote záležalo. Zobral si kúsok skla, priložil k žilám a potiahol. A potom na stenu začal čmárať posledné slová...:¨
LAURA, IDEM ZA TEBOU. ĽÚBIM ŤA... NAVŽDY...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
2
sakra toto som už asi niekde čítala..ale ináč je to veru dosť smutné že 15-ročné detiská ako ja žerú kadejaké tabletky a pichajú si všeliaké svinstvá..to už sa radšej rovno odfajším ako sa takto pomalíčky zabíjať...
Napíš svoj komentár
moj názor... ponukni niekomu prst a zoberie ti celu ruku.teda drogy a kadeco ovladaju cloveka..
aspon sa tu potvrdi, ze zial, ludia si mozu za to sami.
to je ale výsledok toho, že 13, 14 atd ročné deti samy behajú po vonku, do krčiem, aby boli kúúúl a kadejaké kraviny.
som rad že v puberte som sa tomu vyhol. dnes by som možno nezmaturoval, nemal by som životné plány a ciele pred sebou, priatelov a pod..
bol by som troska.. a prečo??
jednoducha odpoved.. lebo ked si niekto nedá povedať takto skončí