Spoznali sme sa cez internet. Napísala som jeden osudný deň len tak z nudy na plochu ako stašne sa nudím a kde tu zrazu sa mi rozblikala obáločka. Od prvej
rp-čky sme si rozumeli. Upútalo ma ňom že aj keď mal za sebov ťažký rozchod bol plný optimizmu. Po pár dňoch sme si začali písať aj na icg. nesor som zistila
že sa pozná z mojou spolužiačkov. Nebola som sňov kamoška ale z jedného dňa na druhý sme sazrazu začali spolu baviť. Sedeli sme a kecali o chalanoch. kto by
to kedy povedal ja a chalani to určite nie. Ale čo bolo to bolo. Nemožné sa stalo realitov. Písala som si sním už više mesiaca. Zdalo sa mi že ho poznám už roky.
Ešte viacej spoznať mi ho pomohla ta spomýnana kamoška. Rozprávala mi čo o mne tomáš píše, ako ma vníma. Bola som v siedmom neby. Jeden sobotnejší večer padla
otázka "Kedy sa stretneme? " Tá otázka ma vobec nezarazila. Čakala som ju že raz príde. Chcel ma prísť pozrieť na dedinu no ja som však nesúhlasila. Nechcela
som nič uponáhľaď. Zdalo sa mi že medzi nami sa niečo buduje. Keď sme si naplánovali stretko vždy sa niečo našlo čo ho prekazilo. Až raz v decembri asik po
dvoch mesiacoch som mu napísala že idem do mesta a budem mať chvíľu že by sme sa mohli stretnúť. Bol rád veľmi rád. Heh normálne to bolo cítiť z jeho pismenok.
Mala som mu prezvoniť keď budem mocť a mám ho počkať pred obchodnim domom. Všetko vychádzalo podľa plánu. Už som si všetko vybavila tak som sa pobrala k tomu
obch. domu. Prezvonila som mu. O 5 minút bol pri mne. Naše prvé pohľady vystriedal úsmev. Ako ma pozdravil opýtal sa ma čo ideme podniknúť. Najprv padol
návrh na prechádzku no však nejak sa to zvrtlo a po pár minútach sme sedeli v bare. Bola sranda. Sedeli sme pri čajíku a rozprávali sme sa o roznych témach.
Pri tom sme si vymenili pár pohľadov. Neskor sa v bare objavili jeho kamaráti. Sadli si za nás. Dobre sme sa na tom zabávali. Čas ubiehal až príliš rýchlo a
bol čas sa rozlúčiť. Odprevadil ma na autobus a rozlučili sme sa slovami "Budeme si to musieť ešte niekedy zopakovať bolo mi stebov fajn." Nastúpila som do
autobusu a ešte mi naposledy zakýval. Po prýchode domov som sadla k internetu. Ako keby sme sa dohodli. Obydvaja sme sa prihlásili v ten istý okamih. Hneď mi
písal ako strašne sa mu to páčilo. Ako pri tom ako sa somnov lúčil najradšej by ma vyobíjmal a dal mi pusu. Len nechcel to urýchliť a nebol si istý či sa
náhodov naňho nenašvem. Keď som čítala lietala som v oblakoch. Také niečo som ešte nezažila. Veď viete ako to v živote chodí. Nikdy vám život nedopraje štastie
a to bolo aj v mojom prípade. Zaľúbila som sa doňho na prvý pohľad a dúfala som že aj on. No pravda bola iná po pár dňoch som sa dozvedela že jeho bývala
priateľka sa o tomto stretku dozvedela a radšej sa k nemu vrátila. Najhoršie bolo že som sa túto krutú správu nedozvedela od neho ale od jeho kamoša. Stále
somnov písal ako mu na mne záleži. Bola som bezmocná. Nevedela som čo mám robiť. Tváriť sa že o ničom neviem a ľúbiť ho napriek tomu že ho nikdy nebudem
mať alebo mu povedaŤ že o všetkom viem a vynadať mu za to že sa somnov takto nechutne zahrával. V ten deň ako som sa túto správu dozvedela zrútil sa mi vset.
Nechcela som aby si to niekto všimol lenže aj slepý človek vidí že niečo somnov nieje OuKej.Inokedy hyperaktívne pobláznene dievča teras sedí sama na stoličke
v kúte stranov od všetkých. Nevedela som ako mám isť ďalej, nenašla som človeka ktorý bi ma mohol pochopiť. Neverila som nikomu. Vobec nikomu. Moj najlepší
priateľ sa stal mobil a pesničky čo som mala v ňom. Prestala som chodiť na internet. Nebola som z nikym v kontekte. Takto som prežila štedrý večer a taktiež
silvester. Snažila som sa aby bola doma aspoň nejaká sranda. Zabúdala som pomali ale určite. prestala som sním piísať. Kamoška mi dohovárala aby som mu dala
ešte jednú šancu no ja som však už nikomu neverila a vobec nie jemu. Vstala som a oprášila kolená. Zabudla som aj keĎ takáto situácia na vás zanechá dosledky.
U mňa to zanechalo ˇvelmi veľa. Už je to skoro rok a ja stále nemožem zabudnúť. Snažil sa mi to vysvetliť no po takom dlhom čase sa ľudia zmenili a ja až moc.
Našla som si nových kam ošov z ktorými skvele vychádzam a som rada že som to zistila už na začiatku. Zistila som že len pekné rečičky neznamenajú všetko.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
matthew322
3. 10.októbra 2009 18:41
Zabudnúť je takmer nemožné. Mňa sprevádzajú podobné emočné problémy už niečo cez 5 rokov. Časom stratili na dovtieravosti a intenzite, no úplne nezanikli... Dnes sa na to pozerám tak, že aspoň môžem spomínať na niečo pekné. I keď sú tie spomienky trochu bolestivé, ale predsa...
Napíš svoj komentár