...and then you happend (A ostávam sama...) Samota ma spaľuje Láska sa mi vzďaľuje Slzami sklo maľujem Opustená v zime stojím Sama so smútkom svojím Že nespoznám Ťa, sa bojím Vidím Ťa na rohu ulice stáť Počujem Tvoje slová: Nemusíš sa báť No ja to tak necítim, chcem istotu mať Bojíš sa pravdy či mňa? Je to strach z obyčajného dňa keď opäť uvidíš ma? Chýba mi leto a Tvoja spoločnosť Dni keď nebola som pre Teba iba hosť Dni, keď som ťa mala vždy dosť Ťažko sa mi dýcha Teba však zväzuje pýcha A to mňa pri srdci pichá Vieš, že Ťa v tejto chvíli potrebujem? Vieš, že len pri Tebe sa úprimne smejem? Vieš, že vďaka Tebe moje srdce opäť hreje? Som pre Teba len prítomnosťou Nemám nič spoločné s Tvojou minulosťou A nespájam sa ani s budúcnosťou Keď odídeš budem sama Medzi nami bude veľká jama Zabudneš na mňa? Cítiš, že sme spolu tak málo Pýtam sa, či mi to za toto všetko stálo Veľa námahy a lásky mi to vzalo Pýtaš sa: Ľutuješ? Odpoviem: Nie, veď to hádam vieš! Ale naozaj sa mi vzďaľuješ… Každým dňom si mi viac cudzí Už nie si vždy naporúdzi A pritom teraz som v najväčšej núdzi Si tu a aj tak chýbaš mi Chýbaš mi tak veľmi Prečo? Prosím odpovedz mi! Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj