Možno sa tu nezjavujem často
Možno ani často nepíšem
Možno sa mi ani nechce...
Ale som čo som a som aj bloggerka...
Veľkú časť svojho života som strávila písaním. Veľmi veľkú a preto si ju nemôžem vytrhnúť zo srdca a povedať si, že nie som to čo som. Lebo som.
Každý človek má určité fázy života. Tak i ja:
Bola som zasnívanou spisovateľkou... ale každá kniha má svoj koniec a preto už viac niet Maftyho, ani lematov, ani Olivera a Sáry a ich dobrodrúžstiev, ktoré sú zaheslované v mojom počítači a poschovvané po šuflíkoch v byte.
Bola som (chcela som byť) vtipnou bloggerkou ale Puffko už dosnívala svoj malý sen. Jej sláva zapadla prachom a mojou lenivosťou (alebo aby osm si tak nekrivdila nedostatkom času).
A bola som aj umelecky cítiacou dušou, ktorá dávala slovám život a tie slová aj boli mojím životom. Rýmy, verše, okrasy, spevavé, nespevavé, ľúbostné, realistické ale predovšetkým MOJE! Avšak ako sa hovorí, básnikom sa najlepšie tvorí v časoch najväčšieho smútku, tiesne a depresií a tieto časy pre mňa dávno zahynuli, lebo si žijem šťastne (rozumej - zamilovaná som od piet až po uši už dlho dlho dlho.....)
A teraz, keď si moje štúdium vyžaduje písanie, tak píšem, ale sporadicky. Alebo vrámci určitého druhu zamestania. Ale nastáva rečnícka otázka: Stačí to? JE to dosť pre človeka zrodeného z písaného slova? Napísať mesačne požadovaných 4000 znakov a šmitec? Fajka zhasla... koniec?
Zdá sa, že nie, lebo inak by som tu teraz nesedela a nepísala. Toto je zúfalý výkrik vyslúžilej pisateľky. Zúfalý výkrik, ktorý hovorí: CHCEM PÍSAŤ, CHECM TVORIŤ, CHCEM, CHCEM, CHCEM BYŤ zase niekto...
A tak som tu... pod týmto menom, lebo toto meno som viac ja. A ja som čo som, a čo som vždy bola...
Ja to mám naopak, mne sa v obdobiach smútku / depiek netvorí dobre, pretože som vtedy príliš sústredená na seba a sračky, v ktorých a nachádzam na to, aby som bola schopná vôbec registrovať moju múzu... takže už dlho som dokopy nič nezosmolila a tiež ma to mrzí :/ Máme to naopak, no každopádne, chápem ťa. Tiež chcem zase začať písať a písať veľa a veľa a veľa... Už ani blogy sem nedávam , ako som zvykla, a to bolo fakt minimum, čo som pre rozvoj mojich pseudo-spisovateľkých schopností mohla urobiť... čo už, raz to príde. Určite, inak neviem, v aké "predurčenie" pre moju osobu by som mohla veriť.. Potrebujem písať
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.