Pomaly sa blíži zima
príroda to očakáva...
Ale ja som nečakala,
že zima nastane v mojej duši
nečakal si to ani Ty...
Zima prišla v nesprávnej chvíli
No nepochybila príroda
pochybil človek
človek, čo zabúda na prírodu
a jej zákony
a jej krásy
a jej prirodzenosť
Zmrzla som
roztavia ma až jarné lúče
no nie tie slnečné
ale tie nežné, vyžarujúce z dobroty ľudí
Kým nepocítim lásku
srdce mi nebude búšiť
nezalčie ani raz
až kým...
Vyzerá to tak
že všetko umiera
alebo len ja?
Nechcem,aby ste trúchlili
načo trúchliť nad nemŕtvym-neživým
ktorého ste sami premenili na kus ľadu?
Myslieť ste malidopredu
Teraz vám nepomôže čierna blúzka z výpredaju
ani smútočný oblek
ani veniec z lacného kvetinárstva
Nič viac ako lásku nechcem...
a ani som nikdy nechcela
.................................................
V diaľke možno počuť ozveny
môjho radostného smiechu
zachytené na starom magnetofóne
ale nie je to nič reálne
nič hmatateľné
ani viditeľné
nepomôže vám to oživiť ma
a chcete to vôbec?
Som osamotená... na ako dlho?
...ako posledný jednorožec...
Srdce mi putuje na sever
mieri k oceánu
do diaľav
niekam preč
uteká vám
... ako posledný jednorožec...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
smrť je stále skrytá v jeho mene.